NÁVRAT BOHA ŽIVÉHO SVETLA
Ako sme už písali, kresťanstvo rozkvitajúce vďaka samozhanobeniu Izraela, sa odvrátilo od všetkých "Zákonov" Mojžišových, ponechajúc si z judaizmu len
vieru v existenciu Jediného Boha. (Tu treba ešte raz pripomenúť, že rozumná zásada "lásky k živým stvoreniam ako k sebe samému"16 bola známa tak Egypťanom ako aj Hindusom dávno pred Mojžišom. Mojžiš, ktorý nenávidel "zvieratá", cielene ohraničil túto zásadu len na členov vlastnej "mafie Pána".) Spolu s Ježišom, akoby sa dejiny náboženstva vrátili o 1400 rokov späť, do čias faraóna Achnatona, ktorý sa snažil vnútiť Egyptu "vládu vidiacich mudrcov" opierajúc sa o solárny kult. Tento návrat do pre-judaizmu badať rovnako na liturgických predmetoch, ako aj v základných obradoch kresťanstva.
Z čias egyptských (a neskôr judejských) nepochybne ostala u kresťanov pamiatka na loď boha Slnka Re, "zlatá skrinka" zvaná tabernáculum, v ktorej sa prechováva TELO A KRV ŽIVÉHO BOHA. Zlatý sedemramenný svietnik, symbolizujúci Umelé Svetlo osvetľujúce Vyvolený Národ, nahradili kresťania Zlatou Monštranciou -predmetom, ktorý má tvar výrazne pripomínajúci lúče obklopujúce slnko. A práve táto Monštrancia je symbolom návratu k solárnemu kultu, keď taký istý symbol možno Vidieť medzi rohami Mojžišom tak nenávideného, býka Apisa. Avšak v Monštrancii je miesto slnka prázdne, a na to miesto sa vkladá hostia, symbolizujúca Telo Kristovo. Monštrancia takto demonštruje, že "slnkom" je ten istý Kristus, ktorý má byť "vnútorným bohom" každého kresťana. V kresťanstve sa zrodil aj ďaľší "pohanský" mýtus, ktorý bol nielen nezrozumiteľný, ale dokonca aj znenávidený do nekrofílie zahĺbenými vyznávačmi Jahveho - boha stvoriteľskej práce. Je ním biofílný mýtus o cyklickom zmŕtvychvstávaní Ozirisa, boha živej prírody. Tento egyptský Oziris (Serapis) reinkarnoval v kresťanskom náboženstve v podobe zmŕtvychvstávajúceho (každoročne na Veľkú noc) Krista.
Pravdivý Prorok
sa nakoniec v Izraeli presadil a bol ním Ježiš Kristus, ktorý verejne preklínal kňazov levitov slovami "Hadie plemeno zmijí". Samozrejme aj on bol týmito kňazmi odsúdený na smrť. Množstvo predpisov Tóry týkajúcich sa likvidácie nepohodlných prorokov je tak veľké, že z toho možno usudzovať, že podobným spôsobom ako Ježiš, zahynuli v Izraeli stovky a možno i tisíce samostatne mysliacich ľudí. Kňazi totiž nemali vo zvyku zanechávať o takých "pacifikáciách" písomné stopy, čoho príkladom je aj história Ježiša, ktorá nebola zaznamenaná v žiadnych oficiálnych kronikách Izraela.