Späť
IV. OTIUM A NEGOTIUM V BIBLICKÝCH POVESTIACH
S tarozákonná povesť o bratskej závisti Jakuba voči Ezauovi je hodná bližšej analýzy. V nej totiž spočíva kľúč pre pochopenie podstaty našej súčasnej podnikateľskej civilizácie. Totiž podľa Biblie Ezau bol zručným lovcom žijúcim v poli. Jakub bol zas človekom spokojným, bývajúcim v stane, Izák miloval Ezaua, lebo ten mu prinášal obľúbená potravu z ulovenej zveriny. Rebeka naproti tomu milovala Jakuba. Celkove, Ezau bol odvážnym "Synom Otca" a plný života, Jakub zasa nemravným a v stane sa schovávajúcim "Maminým synkom" (doslovne! neskôr sa podobný rozdiel charakterov prejaví medzi Ježišom - človekom lúk a polí - a sv;Pavlom, človekom mesta).
Ezau, podľa prof. Andrzeja Wierciňskieho, znamená "hotový" resp. "komplet ný", keďže bol úplne prispôsobeným človekom (aj voči zvieratám), dokázal bývať pod holým nebom. Tento "leňoch", jasne pohŕdajúci hospodárením, bol typom starovekého aristokrata označovaného v latinčine ako otium. Úplne inak sa choval jeho najbližší brat Jakub, ktorý bol príkladom platónskeho "prirodzeného otroka", čiže človeka idúceho v šľapajach (tak sa podľa Wierciňskieho prekladá slovo Jakub) za prirodzeným pánom, akým bol Ezau. V staroveku volali ľudí typu Jakuba neg-otium, teda ľudí prospechu. (Odtiaľ pochádza dnes udomácnené slovo negociovať, čiže kupčiť, handlovať.)
Jakub, ktorý vysedával v stane ako taká stará panna, bol v podstate neobyčajne podnikavý: aby sa zmocnil hospodárstva, po ktorom túžil, vylúdil právo prvorodeného od svojho brata a podviedol aj otca; aby zarobil na ženu, po ktorej túžil, takmer dvadsať rokov sa týral u svojho strýka pastiera Labana, podvodne kupčiaceho so
svojimi dcérami. (Ezau leňoch, samozrejme na svoje ženy nemusel zarábať, keďže na neho ako na "kompletného" muža tie ženy samé leteli.)
Biologická "nekompletnosť" (resp."infantilnosť") má názov neoténia. Rozdiely v kultúre "kompletného" človeka akým bol Ezau, v porovnaní s neotenickým "nedorobeným" Jakubom sú dosť podstatné.
Po prvé, Ezau bol ako zručný lovec človekom DOBRODRUŽSTVA zmierený s
tým, že v živote často nebude sýty. Naproti tomu Jakub vysedávajúci v stane bol
človekom STRACHU, ktorý sa modlil, aby ho v živote nepostretla žiadna príhoda (čo
sa zviditeľnilo v jeho "Dohode s Bohom").
Po druhé, hoci lov "navonok" znamená zabíjanie zvierat, predsa však "vnútorne"
predstavuje sebazdokonaľovanie (napr. zdokonalenie zraku), rovnako lovca ako aj
unikajúcej lovnej zveri. (Možno to pozorovať dokonca aj dnes, už po vynájdení
strelnej zbrane, ohyzdnej pre skutočných lovcov.) Pastierstvo má zase črty úplne
opačné: "navonok" sa zdá, ako pastier opatruje svoje stádo, ale "vnútorne" chová
zvieratá na to, aby ich potom mohol ľahkým spôsobom zabíjať, čo židia robili - a
robia - obzvlášť krutým rituálnym spôsobom. Pastierstvo je zamestnaním neobyčajne
nudným a zbaveným prvkov dobrodružstva, znamenajúce biologické zakrnenie tak
pastiera, ako aj ním zotročených zvierat.
Po tretie, zberačsko-lovecké kultúry, dnes už zanikajúce, hneď pocítia nadmierne
využívanie svojich území a v súvislosti s tým majú "ďaleko predvídavé" obyčaje,
ktoré obmedzujú premnoženie sa ich vlastných populácií. Tieto obyčaje sú naopak
cudzie "krátkozrakým" pastierskym kultúram, ktoré aby kompenzovali svoju
"nekompletnosť" - podobne ako rodina biblického Jakuba - zvykli pre zvýšenie
svojej prestíže chovať čo najväčšie stáda. Takýto nezmyselný postup pastierskych
spoločenstiev už v prehistorických časoch zmenil Saharu, v tom čase pokrytú savanou,
na púšť a tento proces zjalovenia zeme v dôsledku "chovateľstva pre prestíž" trvá v
Afrike dodnes.
Existuje aj štvrtý, veľmi podstatný rozdiel medzi pastierstvom a lovectvom.
Totižto, lovec žije plne v prírode a má vo zvyku túto PRÍRODU uctievať ako svojho
boha. Pastier presne naopak, všetko čo robí je namierené PROTI PRÍRODE:
spoločenstvo žijúce z chovu túži po úplnom vykynožení divých zvierat, nielen
dravých, ale aj bylinožravých, ktoré berú potravu ich stádam: Huculi v Karpatoch ešte
v 20.storočí vypaľovali im nepotrebné lesy, aby tak zväčšili rozlohy svojich pastvísk
na poloninách. Je preto pochopiteľné, že len uprostred krátkozrakých kmeňov
starovekých pastierov navyknutých na "zotročenie" prírody takýmto spôsobom,
sa mohla zrodiť pre Bibliu základná ilúzia, že človek môže úplne zavládnuť nad
zemou a nad všetkými živočíchmi. (Samozrejme, likvidujúc v ceste všetky iné
živočíšne druhy, ktoré sa nedajú skrotiť.)
Pastierstvo prirodzeným spôsobom "ide v stopách" za lovectvom, keď sa spolieha na zdomácnenie úžitkových zvierat - podobne ako roľníctvo, ktoré "ide v stopách" za málo efektívnym zberateľstvom plodín. Kultúra judaizmu už vlastne tým, že za vzor pre spoločnosť nestavia chovanie prirodzených pánov ("prvorodených synov"), ale "v ich stopách idúcich" imitátorov, je už od samého začiatku vnútorne mŕtvou KULTÚROU IMITÁCIE. Prakticky celá "výchovná" úloha kňazov tohoto kultu sa
snaží nepripustiť odhalenie, že tu vlastne ide o históriu gigantického bludu vlečúceho sa tisícročia, ktorý má upevniť kňazom bohatstvo a prestíž, po ktorom túžia.
Po Jakubovi ďalším bohatierom Biblie "idúcim v stopách" bol Mojžiš, ktorý sa tak dobre naučil imitovať egyptských kňazov, že ich až vyzul z práva na historické prvenstvo ich monoteistického náboženstva. A tak, ako jeho praotec Jakub, ktorý z ótium urobil negótium, tak aj Mojžiš prerobil egyptskú ideu aristokratických vlád VIDIACICH MUDRCOV, na totalitný režim prospechárskych, NE-VIDIACICH (SLEPÝCH) HLUPÁKOV. A títo Mojžišovi "hlupáci" a "vodcovia slepí" - toto je autoritatívny názor Ježiša Krista - priviedli Izrael necelých sto rokov po smrti toho VIDIACEHO proroka k úplnému vymazaniu jeho domu z povrchu zeme.
Po tejto historickej udalosti si mohla zem, až na vyše poldruha tisícročia oddýchnuť od pokusov na jej sterorizovanie ("skrotenie") pomocou práce a úžery pestovanej podnikavým "ľudom božím", obľubujúcim - ako jeho praotec Jakub -vysedávať v zamknutých a bezpečných miestnostiach. Ale zároveň s urbanizáciou novodobej Európy sa v protestantských štátoch Západu, narkotizovaných Písmom Svätým, zrodila buržoázna "elita švábov", ktorá išla dôsledne v stopách európskej aristokracie a vykopla túto triedu leňošiacu na svojom dedičstve.
Dnes, po vypudení komunistov z Európy - medzi ktorými sa ukryli dobrodružstvo obľubujúci potomkovia Erosa (Ezaua) leňocha - sa svet zdá byť bližším než kedykoľvek predtým k naplneniu proroctiev Abidiáša a Zachariáša spred 26 storočí: Nezostane ani len úlomok z domu (žijúceho z meča) Ezaua..., a Pán (Jakuba kupca Izraela) bude kráľom nad celou zemou.
Vďaka rozšifrovaniu skrytých významov niektorých slov kabaly sa dá domyslieť, aké je skutočné meno ctižiadosťou zožieraného "Pána Izraela". Totiž slovo "kupec" (negótium, čiže Jakub) má symbol "666", čiže je rovnocenné slovu "beštia". A vlastne tieto totálne skomercializované ĽUDSKÉ BEŠTIE, v Evanjeliách nazvané "vlkmi v ovčej koži" prevzali teraz - samozrejme v mene Dekalógu ako aj Ľudských Práv-prakticky totálnu vládu nad zemou.
|