V. VÍRUS "666" A KULTÚRA BEŠTIE

V periodiku "Nomos" č. 10/95, ktoré sa zaoberá poznávaním náboženstiev, analyzoval profesor Andrzej Wierciňski gematrické²⁹ interpretácie čísla apokalyptickej Beštie "666" pričom prišiel na dve zaujímavé spojenia. Jedno z nich naznačuje, že číslo 6x111 môže symbolizovať "stvoriteľa prezliekania (pretvárky)", druhé zas vydedukované na základe podrobnej analýzy "Apokalypsy" sv.Jána evidentne hovorí, že symbol "666" je synonymom "totálne skomercializovaného náboženstva".

29 Slovo gematria (pochádza z gréckeho geometria), ktorým vraj v staroveku popisovali zábavu lúštenia rébusov spočívajúcu v prideľovaní číselných hodnôt písmenám abecedy. Z tejto, už pythagorejcom známej záľuby v číslach, urobili časom židovskí kabalisti váženú vedu.

Bystrého čitateľa Biblie, súhlasiaceho s týmito interpretáciami, iste napadlo, že stvoriteľ prvých šiat (a teda aj vynálezca pretvárky) bol sám boh Jahve. Čo viac, komercializácia bola vážnym problémom katolíckej cirkvi v obdobi renesancie, kedy Martin Luther vystúpil proti obchodu s odpustkami. Keďže podľa sv. Augustína nieje v Novom Zákone nič, čo by nebolo signalizované už v Zákone Starom, tak aj idea obchodu s odpustkami samozrejme pochádza zo starozákonných kníh, kde je v "Knihe Kňazov" v kapitole 4 a 5 uvedený najobyčajnejší CENNÍK ODPUSTKOV: v závislosti od charakteru hriechu i majetnosti "vinníka", bolo treba pre odpustenie hriechu verejne odhaleného (sic!) dať kňazom domáce zvieratko zodpovedajúcich rozmerov, aby ho títo zabili a spálili.

Pre podčiarknutie významu tohoto predpisu, z dnešného pohľadu divokého a krutého, pripomína sa v Knihe Kňazov mnohokrát, že vôňa pálených zvierat - a teda zápach, aký vychádza z krematória - je "Pánovi milý". Každý, kto sa počas poslednej vojny nachádzal v blízkosti osvienčimského tábora smrti, nadobúda podozrenie, že biblickí leviti v skutočnosti uctievali BEŠTIU - čiže NEVIDITEĽNÉ HOVÄDO -ktoré sa ohromne radovalo, keď bolo pálené nejaké obetované zviera a potom aj keď boli pálení (bez odsúdenia) nevinní ľudia.

O týchto kňazoch Izraela, za jeho čias zvaných farizejmi, hovorieval Ježiš, že sú ako hroby nabielené, zvonka pekné a vnútri plné červov a všelijakého pľuhavstva. Pripomeňme si teda, SEDEM VEĽKÝCH PĽUHAVSTIEV (sedem rohov Beštie), p ktoré opierala svoju moc staroveká Jeruzalemská Svätyňa, nie bez príčiny Ježišom nazvaná "Jaskyňa banditov".

Pľuhastvom prvým bol fakt, že teokratickej vlády v Izraeli sa zmocnil klan Léviho, ktorého "bohatierske výčiny" (čiže spiknutia a vraždy) preklínal už sám zakladateľ mýtického Izraela, patriarcha Jakub.

Pľuhavstvo druhé spočíva v tom, že podľa Biblie bol sám Mojžiš výnimočným netvorom: možno spočítať, že len samotných Židov zabil až 3267 (tritisíc dvesto šesťdesiatsedem), pričom to spáchal buď osobne, buď za pomoci svojej " levitov, alebo pomocou kúskov so svojim "bohom". Mojžiša sa báli už Egypte, že ich bude chcieť zabiť, ako zabil Egypťana. To o ňom povedal aj Kristus v Evanjelií sv. Jána, že od začiatku bol banditom a v pravde nezotrval, pretože pravdy v ňom nebolo. Keby Mojžiš zopakoval svoje výčiny dnes, bol by nepochybne za svoje zločiny potrestaný Tribunálom v Haagu.

Pľuhavstvo tretie, čiže "tretí roh" Beštie: ak sa dôkladne číta Tora, teda Svätá Kniha Židovskej Náboženskej Obce, ukazuje sa byť najobyčajnejším Katalógom Vrážd. Lebo Tora dovoľovala levitom zabíjať "svojich" pod najmenšou zámienkou. Podľa Mojžišových Zákonov bolo treba ukameňovať človeka nielen za strašlivý prečin v podobe obcovania s kozou (napr.Kňz.20,15), ale aj za synovskú neposluš-nosť, za to, že niekto je žráč a pijan (takým bol mimochodom podľa názoru farizejov Ježiš).

Pretože s rovnakou krutosťou, ukameňovaním, prikázal biblický Mojžiš trestať tých, čo majú "sny a videnia", tak teda v zásade všetci Patriarchovia a proroci Izraela

• počnúc Abrahámom i Jakubom a končiac Danielom i autorom "Apokalypsy" sv.Jána
• majú byť vymazaní z histórie Židov, nehovoriac už o samotnom Mojžišovi, ktorý

počul hlas akéhosi démona ukrytého v horiacom kríku. Táto logika predpisov Tóry rozosmievajúca pohanských filozofov (pozri Celsus) nedvojznačne naznačuje, že prikladanie vážnosti histórii biblického Izraela je počínaním rovnako plodným, ako obcovanie s kozou. O tejto pravde treba hovoriť nie raz, ani nie dva razy, ale tisíckrát ju treba pripomínať všetkým tým, ktorí považujú Bibliu za Najmúdrejšiu Knihu Sveta.

Pľuhavstvo štvrté spočíva v zriedka postrehnutom fakte, že neobyčajne prísne predpisy zákonov Tóry museli viesť u osôb, ktoré boli nútené ich dodržiavať, k beštializácii reflexov. Aj bežný pes - ktorý je obvykle priateľom človeka - sa mení na nebezpečnú beštiu systematickým obmedzovaním jeho slobody a držaním na krátkej reťazi. Rovnako musela na Židov vplývať povinnosť svätenia - a to pod trestom smrti - sabatu, spôsobom absolútnej nečinnosti, keď nebolo povolené dokonca ani zapáliť oheň v peci. Bola to obyčajná drezúra opakovaná týždeň po týždni a rok po roku. Takáto výnimočná drezúra mala robiť zo Židov absolútne nerozmýšľajúcich "psov božích" zbesilo sa vrhajúcich na všetkých "cudzích" a tolerujúcich len svojho "Pána".

Pľuhavstvo piate sa berie odtiaľ, že len ak by sme prijali tézu, že Pán Izraela bol zvrhlou "Beštiou s Dekalógom", môžeme pochopiť nadšenie kronikárov sláviacich "bohatierske skutky" hoci aj takého profesionálneho banditu menom Jozua: ostrím meča pobili všetko, čo bolo živé uvaliac naňho kliatbu. Nenechali ani živej duše, ako rozkázal Mojžiš, sluha Pána. (Joz. 11,14 a tiež 6,21; 8, 25; 10,40) Genocída vo svojom zámere kliatby proti Národom je v Biblii podávaná ako nesmierne šťastie a slovo "humanitárnosť" je pre prorokov Jahveho všeobecne úplne nepochopiteľným pojmom.

Pľuhavstvo šieste pripomenul prof. Tadeusz Zieliňski v zaujímavej knižke: "Helenizmus a judaizmus" z roku 1927. Popísal v nej podrobnosti obetného kultu v Jeruzalemskej Svätyni. Podľa predpisov Tóry bolo v tejto "Svätyni Vrážd" ročne zabíjaných, a kremovaných vyše 1200 rozmanitých domácich zvierat, čo už v staroveku vzbudzovalo zhnusenie medzi oveľa rozumnejšími národmi, Z tejto doby sa zachoval názor žiaka Aristotela Taofrasta, že Judejci užívajú obetné mäso nie pre úctu, ale ničia ho počas noci... potom ničia stopy obety, aby vševidiaci Helios nezbadal tú ohavnosť. To však, čo bolo ohavnosťou pre Grékov, bolo pre židovských kňazov krásne. Podľa Zieliňského, banda zločincov terorizujúca obyvateľstvo... nachádzala toto krásno v masovom zabíjaní a ničení domácich zvierat, meniac svoju najsvätejšiu svätyňu na obrovské jatky. Ale zvyk bol aj tu tyranom. "Bolo pýchou synov Árona brodiť sa v krvi až po kotníky" spomína roztúžene Talmud.

Pľuhavstvo siedme, čiže "siedmy roh" Netvora sa prejavilo u starovekých Židov vo veľmi špecifickom správaní po smrti. Podľa mýtu spomínaného Zieliňskym, takzvaní spravodliví, (čiže z definície Hebrejci) budú po smrti na hore Sion, kde ich nebeské šťastie bude spočívať v tklivom pozorovaní nekonečných múk Pánom zatratených pohanov, prebývajúcich v doline Gehenny, dobre viditeľnej zo Sionu. Takýto Raj pre sadistov mohli predsa vymyslieť len najzvrhlejšie ľudské beštie! Ten istý Zieliňski pripomína, že porekadlo "Boh do domu" znamenalo pre autorov Biblie záhubu toho domu a skutočne len psychicky chorý autor "Knihy Exodu" si mohol

predstavovať, že zvaľujúc pliagy na bohom ducha vinných Egypťanov, jeho Pán demonštruje svetu svoju "dobrotu".

Užívajúc terminológiu novodobých sociobiológov, možno povedať, že starovekí pisári-kňazi otrávili Písmo Sväté "vírusom 666", čiže vírusom meniacim normálnych ľudí na Beštie bez rozumu. Toto "Piano od Boha" najvýraznejšie vkladá do ľudských myšlienok podvodnú "informáciu" - podobnú počítačovému vírusu, ktorá ničí v mozgovej kôre neuronálne spojenia, ktoré sú zodpovedné aj za vyššie city, aj za logické uvažovanie, aj za schopnosť nachádzať širšie spojitosti (analyzovať). V dôsledku toho každý, kto nebol skôr imunizovaný a bral Bibliu seriózne a bez sebakontroly, začína sa chovať ako pes nakazený vírusom besnoty. Starý Testament je totiž zdrojom všetkých ohyzdností spáchaných Západnými Kresťanmi v priebehu Tisícročia, ktoré nastúpilo po oddelení Východnej a Západnej Cirkvi. (Zhovadeniu sa v značnej miere uchránilo pravoslávie, v ktorom je pri liturgii povinná len jedna kniha zložená zo štyroch Evanjelií. Dokonca, "Listy" sv.Pavla, ktoré sú tak populárne u Západnej Cirkvi, tu nie sú ani verejne dostupné.) Spomenieme TRI VEĽKÉ OHAVNOSTI, ktorých sa dopustili kresťania inšpirovaní Písmom Svätým.

Ohavnosť prvá spočíva v upálení až 9 miliónov ľudí na hraniciach (priemerne až 50 ľudí denne) - ako to ktosi na základe kroník vypočítal - v priebehu päťsto rokov medzi 13.až 18.storočím (číslo ku ktorému "ktosi" prišiel je však neoverené a môže byť aj zámerne nadsadené, podobne ako napr. v prípade údajných až 40.000 obetí Čaučeskovej sekuritate, údajných až 100.000 mŕtvych kosovských Albáncov, alebo až 50.000 obetí "útoku" na Manhattanské WTO, čo sa ukázali byť počty viac než desaťnásobne nafúknuté západným propagandistickým molochom - pozn.prekl.). Nepochybne v tých časoch boh Jahve až šalel od Šťastia, cítiac vo svojich nozdrách jemu tak milú vôňu páleného ľudského mäsa (ktorá sa predsa v ničom nelíši, ©d vône spálených teliat). Milióny vtedajších ortieľov smrti boli samozrejme vydané na základe Zákonov Tóry, kde sa jasne píše Čarodejom nedovolíš žiť (napr.Ex.22,17). Tým, ako treba demaskovať a vraždiť heretikov - čiže falošných prorokov sa zaoberá celá kapitola 13 v Knihe Opakovaného Zákona: križiaci vracajúci sa zo Svätej zeme konali teda vlastne v súlade s predpisom vyzabijať ostrím meča obyvateľov heretického mesta. Títo križiaci sa na svojej výprave zrejme nakazili nielen syfilisom, ale aj duchom Tóry, takže vyvraždili v 13.storočí obyvateľov Toulouse a Béziers, ktorí sa vo svojej naivite snažili postupovať tak ako kázal Kristus, čiže riadiť sa len svetlom Evanjelií.

Ohavnosť druhá sa prejavila v období kristianizácie Ameriky, najmä Severnej Ameriky, kde pôvodné obyvateľstvo podľahlo dokonalej záhube. V súvislosti s týmto "Pánovi milým" výčinom, pripomína Noam Chomsky vo svojej knihe "Rok 501, konkvista trvá", že každé americké decko vychované v duchu príslušnosti k nášmu národu "pod Bohom", je poučené, akým spôsobom si protestantskí puritáni v Amerike vypožičali rétoriku a predstavivosť Starého Zákona, svedomité prispôsobujúc svoje chovanie podlá Národa Vyvoleného Bohom, ktorý realizoval Jeho odporúčanie, "Vyhladiť Kanaanejských a očistiť od nich Zasľúbenú Zem ".

Tretiu ohavnosť Beštie pripomenul vo svojej knižke z roku 1927 Tadeusz Zieliňski: Strašná irónia osudov sa uzavrela (a uzatvára! - M.G.) tým, že v čase, keď si kresťanské spoločenstvo privlastnilo názov Nového Izraela, tak sa v úlohe Amalekitov, Kanaancov atď., (národov, ktoré židia vyvraždili - pozn.prekl.) našli vlastne potomkovia Mojžiša a Jozua, a bohatierske skutky (likvidácia) boli páchané na nich samých. Je nepochybné, že plynové komory a pece krematórií v Osvienčime Brzezinke³⁰ patrili k takým "bohatierskym skutkom" a logicky mysliac treba priznať, že "boh" Staro Nového-Izraela asi pociťoval orgazmus, cítiac vôňu vydávanú pálením tuku, kostí a mäsa jeho prvorodených detí na jeho počesť (Ex.4,22). Po Holocauste -teda celospálení - "Bohom vybraných" baránkov, je "Zákon Beštie" ďalej prevádzaný a v súlade so "Zjavením sv.Jána" sa biblický "zvyšok" tých prvorodených jasne pokúša o to, aby si privlastnil Zem a zničil ostatné národy.

Pozorné čítanie novozákonnej "apokalypsy" poskytuje dokonca informáciu o realizácii tohoto "6x6x6 ročného Plánu Boha": v nej opísaný Nový Jeruzalem - o ktorom dnes často hovorí náš poľský pápež - jasne pripomína úplne mŕtvy bankový sejf: jeho ulice sú z číreho zlata, domy a veže z drahocenných kameňov. Potom sa niet čo diviť, že čoraz viac krajín, umne oslepených bleskom bohatstva bijúcim z tohoto "Jeruzalema" - a tiež očarených nezmyselnou túžbou po príslušnosti k Vyvoleným Národom, sa ponúka ísť za svetlom, aké v sebe prechováva Svetová Banka. Pretože táto totálne skomputerizovaná Beštia - dnes veľmi prísne zviazaná s katolíckym Opus Dei, čiže s Dielom Boha, jasne delí národy a ľudí na tých, ktorí sa majú stať na zemi "vyvolenými" a na tých, ktorí majú byť zotročení a vyničení ako "pohania"..) "Vyvolenými" sú dnes jednoducho špekulanti a úžerníci všetkého druhu označovaní nábožným menom INVESTOROV, pohanmi sú zas tí, ktorí sa v súlade so Zákonom už nikdy nevyhrabú z dlhov, pomocou ktorých boli zotročení. (Pretože skutok, s - "vykúpením" pohanov.- čiže chudobných - Kristom, sa mohol stať iba raz

Aby tento "Plán Boží" držania Národov v jarme mohol fungovať až do konca sveta - a dokonca i po ňom - je nevyhnutné, aby pohanské národy spáchali zodpovedajúce prečiny, za ktoré by ich "Pán" mohol potrestať. Túto náboženskú myšlienku nádherne rozvinul prorok Izaiáš, pravzor "Zjavenia" sv.Jána:

I pôjdu národy za tvojím svetlom... k tebe poplynú zámorské bohatstvá... Lebo národ i kráľovstvo, ktoré by ti neslúžili, vyhynú. ...lebo viem, že Pán miluje spravodlivosť, nenávidí lúpež a bezprávie - Iz.60,3 5, 12a61,6 13.

A to svetlo ukazujúce akým spôsobom si majú kňazi "Pána" privlastniť bohatstvo a blahobyt nimi zavádzaných národov, dal sám patriarcha Abrahám: Využijúc hriech zmyselnosti faraóna, tento tulácky dohadzovač podsunul vládcovi Egypta svoju sestru za účelom uspokojenia jeho túžby po milostných radovánkach. Vďaka tejto "pomoci v uspokojovaní potrieb", sa Abrahám nemálo obohatil, pričom súčasne dovliekol na dvor faraóna čosi podobné venerickej chorobe. Túto odvekú kupeckú metódu

30 Z toho dôvodu sa Osvienčim - Auschwitz, ktorý je miestom, kde sa v ľuďoch ukrytá Beštia prejavila v celej svojej sile, čoraz zjavnejšie stave pre Židov Svätyňou Národnej Kultúry. Do tejto "svätyne" dnes putujú Židia z celého sveta, tak ako moslimovia do Mekky, a hinduisti ku životodárnym prameňom rieky Gangy.

obohacovania sa pomocou uspokojovania umelo vyvolávaných prázdnych ľudských túžob, využívajú "prvorodené deti Abraháma" aj dnes: využívajúc napríklad slabosť postkomunistických elít voči rôznym technickým pozlátkam, podsunul vandrovný reformátor menom Jeffrey Sachs týmto zkreténšteným elitám svoje projekty reforiem umožňujúcich modernizáciu ich štátov. Na "pomoci" v realizácii týchto reforiem v samotnom Poľsku zarobil Jeffrey Sachs vyše 600 tisíc dolárov; zároveň sa štáty, ktoré nahovoril tento "emisár Pána", začali chovať tak, akoby sa ich dotkol syfilis a to. nielen ekonomický, ale aj duševný...

Rovnako Zmyselnosť, ako aj Chamtivosť patria medzi SEDEM HLAVNÝCH HRIECHOV. Tieto prejavy zhovädilosti človeka známe od skorého Hommo sapiens boli najvážnejšími autormi textov Starého i Nového Zákona evidentne pochopené ako CNOSTI PÁNA: Mojžišov Dekalóg už v Prvom prikázaní slávi závisť ako aj pýchu boha vyvyšujúceho sa nad inými bohmi; "Apokalypsa" uzatvárajúca Nový Zákon, prorokuje s nadšením Veľký Deň Hnevu božieho, kedy spoločne "Boh i Baránok" budú na zemi šalieť ako pár beštií, ktoré ničia všetko, čo im stojí v ceste - a to beštií s výraznými prejavmi encefalopatie, podobnej vírusovej chorobe "šialených kráv", ktorá sa v súčasnosti objavila v Anglii (odkiaľ sa neskôr exportovala aj ďalej do Európy pozn.prekl.).

V starovekom Ríme boli už v predkresťanských dobách Hlavné Hriechy spájané
so siedmimi blúdiacimi hviezdami, čiže planétami³¹: napríklad planéta Mars bola
spájaná s Hnevom a planéta Merkúr jednoznačne s Chamtivosťou. V judaizme
naopak svetlá týchto blúdiacich hviezd boli symbolizované plameňmi Siedmich Sviec
slávneho svietnika, zvaného Menora. Ak porovnáme tie dve staroveké interpretácie,
môžeme bez akejkoľvek irónie povedať, že skutočne pobožný žid, ktorý pozerá na
svetlá svojho "planetárneho" svietnika, by mal meditovať ako využije nielen Hriechy
Hlavné, ale dokonca aj najzákladnejšie potreby svojich blížnych, aby "sa
v NAJVÄČŠEJ BOŽSKEJ ÔSMEJ CNOSTI, ktorá spočíva v priam
Žiadostivosti Panovania nad Zemou. (A tu dal najduchovnejší príklad sám
zakladateľ Izraela, patriarcha Jakub, ktorý od svojho hladného a unaveného
najbližšieho brata vylúdil právo prvorodenstva za misku šošovice.) :

Hodný výčinov Mojžišovho brata Árona, špecialistu na najohyzdnejšie provokácie, bol nápad provokovať k hriechu iných, aby sa sám "zdokonalil" v hriechu ešte zhovädilejšom. Túto myšlienku nepochybne odpozorovali zo staroveku súčasní obchodníci s drogami. Túto biblickú "múdrosť" využívali neskôr protestantskí puritáni, ktorí v Amerike demoralizovali Indiánov vodkou, aby sa sami "zdokonalili" v Bibliou prikázanom panovaní nad zemou už vyľudnenou od týchto Indiánov. (Presne rovnakým spôsobom postupovali pred vojnou poľskí Židia úžerníci, ktorí opíjajúc Huculov na chválu Pána, vyháňali týchto bezstarostných goralov z ich

Podľa grécko-rímskej legendy pripomenutej Zieliňskim, ľudské duše, ktoré sa nachádzajú v "ôsmom nebi" za slnečnou sústavou a vchádzajú do blízkosti planét, aby vošli do novonarodeného človeka, "sa nakazia" zárodkami všetkých siedmich hlavných hriechov. V súvislosti s tým musí človek v priebehu svojho života vynakladať úsilie, aby sa tieto hriechy uňho nerozvinuli a aby jeho duša, ktorá sa po smrti vracia do neba, mohla bez ťažkostí odovzdať planétam zárodky hriechu, ktoré im tie "blúdiace hviezdy" naočkovali.

otcovskej zeme. ( samozrejme, takto konali nielen v Poľsku, ale aj na Slovensku a všade inde, kde sa im to darilo - pozn.preklad.) Dnes sme v Poľsku - otvorenom pre obchod všetkým, podobne ako nie tak dávno Čína pre obchod s ópiom - úplne bezmocnými svedkami neustálej, všetky prejavy racionálneho myslenia ničiacej propagandy, doslovne všetkých Siedmych Hlavných Hriechov³². Samozrejme že táto propaganda, majúca za cieľ zhovadenie Poliakov, je zameraná na to, aby spoločnosť vedenú "Svetlami Beštie" podriadila jarmu, ktoré dnes svetu zakladá "Nový Jeruzalem" zvaný inak VEĽKÁ EUROATLANTICKÁ RÍŠA VYVOLENÝCH NÁRODOV.

A tu na záver tejto minieseje na tému duchovnej kultúry Západu, si treba postaviť otázku, čo chcel - ako to poeticky napísal Andrzej Wierciňski - odkázať svetu maličký národ, ktorý sa objavil pred niekoľko tisíc rokmi na priesmyku spájajúcom Afriku s Áziou. Odpoveď je tu veľmi jednoduchá: všetky tie apokalyptické Zaklínania Národov (vrátane Izraela), to sugestívne nachádzanie Beštie aj v Egypte, aj v Babylone, aj v Edome, aj v Ríme, to bola len kamufláž (čiže "preobliekanie sa" 6x111, t.j. Beštie 666), ktorá mala zacloniť úplne podlý program zapísaný tak v Starom, ako aj Novom Zákone. "Prvorodené deti boha" sa v ňom zaviazali, že nielenže okradnú a vykynožia iné národy, ale že spustošia celú zemskú biosféru. Lebo proroci s nadšením predpovedali dokonca aj totálnu devastáciu prírodného prostredia: Ty rozmlátiš a vyťažíš hory, zmeníš pahorky na drobnú sečku (Iz.41,15 a 40,43; Zach.14,10). Pri súčasných technických prostriedkoch sa stal tento "6x6x6 -ročný Plán" celkom reálny - stačí sa pozrieť, ako kántria lesy ťahy autostrád. Skutočnosť, že tento zločinecký program termitizácie ľudstva je stále populárny -najmä medzi "novými židmi" zvanými liberáli - znamená len to, že mal pravdu Platón, keď písal, že to, čo je populárne, to je z definície zločinné. Podnikateľský handliar s odpustkami - v štýle sv.Pavla vandrujúceho medzi pohanmi, ako kedysi Abrahám so svojou misiou - si totiž vždy nájde klientelu, ktorej záujem získa inzerovaním prostriedku čistiaceho škvrny aj na tom najšpinavšom svedomí³³

Svätý Pavol svojou židovskou hlavou vykombinoval, že hriechy svedomia - čiže hriechy farizejského pokrytectva, ktoré Kristus prisahal nikdy neodpustiť - budú automaticky

Dostatočne veľké auditórium s lenivou mysľou, ale zároveň chtivé Chvály Božej, mu totiž skalopevné uverí, že poprava a obetovanie nevinného Božského Barana (za akého ten istý Pavol verejne považoval Ježiša) udelí Večné Odpustenie Hriechov. "Otroci boží" zverbovaní týmto podnikateľským misionárom sa vždy ochotne pohnú na ďaľšiu krížovú výpravu proti všetkým tým, ktorí sa odvážia v mene Poznania Pravdy - čiže Gnózy - spochybňovať základy "kultu 666", čiže ich vlastného, totálne skomercializovaného náboženstva.

 

Pretože dni týždňa v štátoch západnej Európy majú názov siedmich "blúdiacich hviezd", tak aj charakteristické chovanie sa ľudí počas týchto dní pripomína oslavu Hlavných Hriechov: napríklad nedeľa (nem. Sonntag - deň Slnka) je pre bežných obyvateľov Dňom Obžerstva. Ďalej pondelok (špan. Lunes - deň Mesiaca) je pre tých obyvateľov Dňom Závisti voči tým, ktorí nemusia ráno vstávať do práce. Takisto piatok (ťranc. Vendredi - deň Venuše) je pred sabatom prikázaným dňom Venušiných Rozkoš! a potom samotný sabat (sobota, angl. Saturday) to sú samozrejme Saturnálie, Deň Lenivosti a Pijanstva, obohatený čo najviac čítaním šmatľavých historiek, plných zločinu, erotiky a černokňažníctva, čiže poviedok v štýle toho, z čoho sa skladá Tóra, ktorú je v ten deň prikázané čítať. Vo zvyšných dňoch Chvály Pána si pobožný človek - po hebrejsky chassidim - novodobým spôsobom zvykol ukladať na seba jarmo práce, aby uspokojil svoje hriechy Chamtivosti a tiež Pýchy, vlastníka peňazí, ktoré mu dávajú vládu nad svetom. Vo voľných chvíľach náš chassidim cvičí bez rozumu Hnev na komunizmus. Hnev najmä z toho dôvodu, že toto pohanské zriadenie neumožňovalo naplno uspokojenie potrieb Spoločenského zvera - čiže vlastne Beštie - akou sa pod vplyvom svetiel Menory stala Civilizácia Západu.

 

Späť

---