BEŠTIE (POST)MODERNIZMU A ICH "PASTIERI"

Tractatus Theologico Philosophicus

 

To, že zároveň s rozkvetom Západných hodnôt nastupuje v Poľsku akoby súbežne proces beštializácie spoločnosti, je v stave postrehnúť už azda každý. Od momentu pádu "komúny" sa len počet osôb živiacich sa banditizmom zväčšil päťnásobne a také prípady, ako nedávne násilné utopenie niekoľkoročného dieťaťa vlastnou matkou za účelom získania odškodného od poisťovne signalizujú, že náš štát sa už v podstate nachádza v okruhu kultúry pomätenej chamtivosťou Kolektívnej Beštie, spájanej Alexandrom Zinovievom jednoducho so Západom. To však žiaľ dokáže postrehnúť len zanedbateľná časť intelektualistov v našom štáte.

Jedným z nich je mne osobne známy (cez Zviazok Literarov Polska) spisovateľ Henryk Pajak, ktorý v dvojtýždenníku "Tylko Polska" publikoval cyklus pod titulom "Beštie našich čias". V čísle 1 Novej Éry (2001) týchto statí sa pod tým titulom nachádza súhrn jeho poslednej knižky "A národ spí". Z článku (i z knižky) skutočne vanie hrôza a väčšinu v nej uvedených názorov osobne zdieľam. (Tak ako aj H.P. zdieľa mnohé moje názory, o čom svedčí napr. jeho skoršia knižka "Banditizmus NATO", v ktorej boli strany č. 15 až 17 prakticky prevzaté z môjho článku "Skrytá vojna USA proti Juhoslávii", publikovaného v čísle 43/98 týždenníka "Nasza Polska".

Ostáva však časť, povedzme 10% jeho názorov, ktoré sa mi zdajú byť umelé i mylné, v dôsledku čoho pôsobia ako príslovečná lyžička blenu v súdku medu (pokiaľ možno "medom" nazvať apokalyptické informácie obsiahnuté v početných článkoch Pajaka). Pozrime sa však na vec podrobnejšie.

Predovšetkým, pripisujúc ideológiu "Útočiacich Beštií" hnutiu New Age, H.P. píše, že "v súčasnosti podrobené národy podliehajú trom zničujúcim procesom. Sú to: Svetová ekonómia a financie, Svetová vláda a Svetové náboženstvo". Ale historik, ktorý je zároveň osoba zviazaná s kresťanským náboženstvom, musí predsa vedieť, že taký program Nového Tisícročia je pokusom o realizáciu programu "Nového Jeruzalema", vpísaného do Starého Zákona pred 2,5 tisíc rokmi prorokom Izaiášom. Dovolím si priblížiľ niekoľko týchto starovekých proroctiev, počínajúc úvahou, že príchod svetového náboženstva je predpovedaný mnohokrát v údajnom "Testamente sionských mudrcov" trebars aj v známych veršoch knihy Zachariáša "I bude Pán kráľom celej zemi, I jeden bude Pán a jedno bude jeho meno". Ak zasa ide o projekt rozvoja svetovej ekonómie (a tiež o plán záhuby "Pánovi" neposlušných národov), tu Izaiáš predpovedá tieto udalosti v posledných kapitolách svojej knihy oslavujúcej nadchádzajúci Nový Jeruzalem:

(60)10: I vybudujú cudzinci múry tvoje a ich králi ti slúžiť budú.

11: I tvoje brány budú stále otvorené, ani cez deň, ani v noci sa nebudú zatvárať, aby bolo možné prinášať ti cez ne poklady národov pod vládou ich kráľov.

12: Lebo národ i kráľovstvo, ktoré nebudú slúžiľ tebe, zahynú, a také národy budú do posledného vyhubené...

16: I sať budeš mlieko národov, i prsiami kráľov kŕmený budeš, a poznáš, že ja som tvoj PÁN osloboditeľ a vykupiteľ, mocnár Jakubov (t.j. Izraela).

O stranu ďalej, v kapitole 61, je vec panovania Izraela nad svetom zdôraznená ešte jasnejšie:

5: Lebo cudzozemci budú určení, aby pásli tvoje stáda a synovia cudzozemcov budú vašimi oráčmi a vašimi vinohradníkmi.

6: A vy budete nazvaní kaplánmi (kňazmi) PÁNA, sluhami nášho boha menovať vás budú, z bohatstiev národov budete koristiť a ich slávou sa chváliť.

Ako vidno z tohoto starovekého proroctva, Nový Izrael má byť čímsi na spôsob "božieho" super parazita "cicajúceho mlieko národov" a ponúkajúceho tým národom na výmenu uvrhnutie do stavu nevoľníctva, prípadne alternatívne vyhubenie. Čo viac, Novozákonné "Zjavenie" sv.Jána prorokuje, že ten zlatom a drahými kameňmi vytapetovaný Nový Jeruzalem bude trvať tisíc rokov, po ňom príde Satan, ktorý to "Panstvo božie" zbúra (pozri kapit. 20, 7). Všetky body dobytia sveta Beštiou (Zverom) o ktorých sa doteraz H. Pajak zmienil, boli už predpovedané v Starom i Novom Zákone, pričom "Zjavenie" dodáva, že to vlastne na výzvu Krista ("Baránka") má byť utvorená Svetová Vláda.

V posledných storočiach, zvlášť od obdobia Osvietenstva, sa kresťanstvo ocitlo v rozvrate a ako správne uvažuje Pajak, bolo to v značnom stupni dielom (oslepených rozvojom vedy a techniky) Iluminátov, čiže Osvietených. Hoci H.P. podčiarkuje židovský pôvod niektorých zo známych "osvietených" – obzvlášť Weishaupta a neskôr Marxa – je hodné pripomenúť, že už prvším Osvietencom bol bezbožný Budha, učiaci v starovekej Indii. V Grécku zas o dve storočia neskôr pôsobiaci polyteista Platón napísal vo svojej koncepcii "Štátu" vyučovanej predsa vo všetkých kresťanských univerzitách (možno s výnimkou teho v Lublinu) prakticky celý Pajakom spomínaný program "zničenia kresťanstva" navrhovaný Iluminátmi koncom XVIII. storočia. Totiž tento pohanský " nenávistník udavačov" vo svojom dodnes aktuálnom diele schvaľoval:

• Zrušenie súkromného vlastníctva, ako aj jeho dedenia (zvlášť vrstvou aristokratov, ktorí

jediní boli pripustení k moci).

– Zrušenie rodiny a rodinného života.

– Zrušenie (či prinajmenšom obmedzenie) inštitúcie manželstva.

– Zavedenie skupinovej, mimorodinnej výchovy detí.

Na tomto mieste hodno pripomenúť, že Platón rozumne argumentoval, že korupcia ničiaca organizmus štátu sa rodí spolu so snahou o získanie súkromného vlastníctva a tiež spolu so snahou matiek o nadmernú starostlivosť pri výchove ich detí. Z toho vyplýval "antirodinný" postoj tohoto milovníka zdravej a vzdelanej mládeže, nakoniec plne potvrdený učením Ježiša o "skutočnej rodine" (Mat. 12, 46 50).

Podľa Pajaka mali Ilumináti vo svojom pláne aj "zničenie monarchií a všetkých zavedených foriem národných vlád", čo je buď jeho prerieknutím sa, alebo lokálnym názorom, ktorý mal nádej na realizáciu len vo Francii. Predsa už kedysi začiatkom XIII. storočia začali mať dedičné elity vládnúce v Európe nadnárodný charakter. Veď každý významnejší kráľ (vrátane ako obvykle nepoľského kráľa Republiky Oboch Národov Polsa ai Litvy) mal záväzok chvastať sa tým, nad koľkými národmi to on panuje! Až Napoleón, zrodený (národnou) Francúzskou revolúciou, keď sa stal super monarchom, prehlásil sa cisárom Francúzov (a nie Francúzska), započnúc takto rozkvet národných štátov trvajúci potom celé dve nasledujúce storočia. Tento "požiar v dome Pána" sa darí tlmiť až v súčasnosti, v priebehu "Židovskej revolúcie" pomocou opätovného objavenia sa nadnárodnej dedičnej "aristokracie" na našom kontinente, ktorá je v značnej miere zložená z osôb post-židovského pôvodu. Táto v súčasnosti rekonštruovaná elita "Nového Jeruzalema" sa otvorene pripravuje "cicať mlieko národov" nasledujúcich tisíc rokov, presne toľko, ako je predpovedané v Písme.

Charakteristickou vecou je, že v období, (r.1776) keď Weishaupt písal o tom, že treba zničiť inštitúcie s národným charakterom, takéto inštitúcie vlastnili... Židia, u ktorých príslušnosť k synagóge bola zároveň príslušnosťou k národu. Taktiež z mne známych spisov Karola Marxa, ktorého Pajak zaradil medzi "Iluminátov – satanistov", vyplýva dosť jasne, že ním tak nenávideným náboženstvom nebolo kresťanstvo, ale od neho starší judaizmus, z ktorého sa naše náboženstvo zrodilo. Jednako je však pravdou, že vzájomná láska kresťanov s izraelitmi sa (na rozdiel od dnešného Vatikánu) nepraktizovala. Pre ortodoxných Židov boli kresťania neuznávajúci príkazy Tóry len "Edomiti" na úrovni zvierat, potomkovia legendárneho Ezaua, ktorého "mocnár Jakub" podvodom zbavil dedičstva. A o navrátení takéhoto "božieho poriadku" potomkovia Jakuba samozrejme snívali.

Miesto toho bola pre filozofov schopných samostatného myslenia celá história Izraela ohavná: máme v nej predsa aj kult falošnej rodiny (Abrahám kupčiaci s vnadami svojej ženy sestry Sáry), aj kult falošnej monarchie (založenej Mojžišovou zberbou Levitov) a dokonca aj kult falošného národného ducha, vedúceho k apológii kolektívnych foriem lúpeže (napríklad Zasľúbenej Zeme). Postrehnúc "duchovné zblíženie" západného, obzvlášť amerického kresťanstva s judaizmom, ktorý mu bol dobre známy, napísal Karol Marx v článku "Zur Judefrage" v r. 1843:

Židovstvo dosiahlo vrchol svojho rozvoja vtedy, keď sa celkom pretvorilo do občianskej spoločnosti, k čomu však plne dozrelo až vo svete kresťanskom. Až za panovania kresťanstva, ktoré všetky národné, prirodzené, morálne i teoretické vzťahy zamieňa na záležitosť pre človeka čiste vonkajšiu, sa mohla občianska spoločnosť úplne odtrhnúť od štátneho života, mohla pretrhať všetky väzby spájajúce človeka s ľuďmi a zariadiť, že polohu týchto väzieb ov-ládol egoizmus a egoistická potreba, aby sa svet ľudí rozbil na svet zatomizovaných, navzájom nepriateľských jednotiek. Kresťanst-vo vzniklo zo židovstva a znovu sa na židovstvo pretvorilo. (atd.; článok "K židovskej otázke" možno nájsť vo zväzku 1 Diela K.Marxa a F.Engelsa a ozaj stojí za to dôkladne si ho prečítať.)

Zatomizované, navzájom nepriateľské jednotky, žijúce len pre svoje egoistické potreby, to sú vlastne tie "beštie", ktoré sa v najnovšej dobe tak hojne vyrojili, najprv v Anglii a v Novom Svete a neskôr aj v kontinentálnej Európe. Idúc po stopách odkázaných Karolom Marxom, nie je ťažké si domyslieť, že takéto "nie ľudské" správanie sa je výsledkom toho, že si novodobá buržoázia brala vzor z trhovo bojových "cností" špecifikovaných spomenutými Patriarchami, čiže "Otcami Zakladateľmi" Izraela. (To koniec koncov tvrdil aj Marxov súčasník Maurice Joly, autor literárneho prototypu neskorších "Protokolov sionských mudrcov"). Predsa všetci najznámejší bohatieri Starého Zákona sú udavači, podvodníci a priam psychopatická zberba, nehodná názvu Homo sapiens. A predsa cirkev – okrem počiatočnej opozície reprezentovanej dajme tomu Marciánmi – uznala Starý Zákon za "svätú" knihu a naviac automaticky rozšírila "etos" izraelitov medzi svojimi veriacimi. Prečo to naši dušpastieri urobili, poviem o niečo ďalej.

Značnú časť Pajakovho článku "Beštie", začínajúceho nové milénium, tvoria jeho obvinenia na adresu slobodomurárov a tajných lóží, ktoré "konšpiratívne a za chrbtami národov (...) spletajú národné štáty do jedného svetového kolchozu". Moja prvá reakcia na ten "kolchoz" bola – "čo má spoločné perník s veterným mlynom?". Predsa v súčasnosti, zhodne so zásadami panujúcimi vovnútri občianskej spoločnosti, je spoločný svet ľudí zamenený za odľudštené "človekovisko" (výraz Alexandra Zinovieva), v ktorom každý žije v izolácii v kruhu svojho súkromného "rodinného" majetku i svojich súkromných potrieb. Oproti tomu kolchoz je principiálne spoločné vlastníctvo i spoločná práca a teda žiaden súkromný podnik, čo je jediná dnes pripúšťaná forma vlastníctva výrobných prostriedkov. Tak to vyzerá v teórii. A aká je prax?

Dnešní nadnárodní "Kolchozníci Zjednotenej (s USA) Európy" sa vďaka technike oslobodili od spájajúcej ich práce a skutočne spolu vlastnia – cez burzový systém a maklérske byrá – výrobné hospodárstvo o rozmeroch polovice planéty. A v tom mega kolchoze vykorisťujú v práci "pohanské (goim, Edomitov) pracovné zvieratá", ktoré ochotne spĺňajú povinnosti "cudzích oráčov a vinohradníkov" špecifikovaných v proroctve Izaiáša. "Noví kolchozníci", – ktorí v celosvetovom merítku tvoria počtom cca 50 miliónov hláv "nadspoločenskú" elitu (opäť výraz A.Zinovieva, autora v Poľsku známeho termínu "homo sovieticus") – sa na základe jednoduchých matematických vzťahov obohacujú dokonca aj vtedy, keď spia, ako to presne poznamenal jeden z nich, už nežijúci socialista, Francois Mitterand. Totiž vďaka nimi spoločne ovládanému Svetovému Bankovému Systému, postačí im len, ako to prorokoval Izaiáš, odslúžiť omše a spievať hymny na počesť Pána, a národy samé už budú s pokorou hodnou pochvaly odovzdávať svojich synov a dcérky do poroby a rovnako poslušne sa budú zriekať svojho bohatstva v prospech tej najnovšej verzie Vyvoleného Národa.

Prečo vlastne nedávno odkomunizované národy tak dôverčivo odovzdávajú svoje predtým spoločné národné bohatstvá do rúk "nadnárodných investorov"? Prečo ponížene snívajú o tom, aby im Páni milostivo dovolili robiť i prácu, ktorou predtým pohŕdali, v podnikoch, ktoré predtým boli ich národné, a dnes patria importovanému kolektívu majiteľov?

Odkiaľ sa vzal ten "cár", ktorý spôsobuje, že prakticky nikto (s výnimkou Castra, Lukašenka, Líbyjcov a Číňanov) nie je v stave sa tomu "Novému Jeruzalemu" vzoprieť? Odpoveď na túto otázku možno nájsť už nie v Starom, ani Novom Zákone, dokonca ani v tajných židovských a slobodomurárskych spisoch. Obsiahnutá je vo filozoficko teologickom traktáte čítanom aj dnešným klérom a napísanom jedným z najvýznamnejších Otcov Cirkvi menom Augustín.

Totiž študujúc De doctrina christiana tohoto svätého muža, natrafil som na predzvesť toho, čo sa vlastne u nás odohráva. Lebo v knihe II, kapitole XVL 60 61, náš velebný Otec Cirkvi takto interpretuje na pohľad hanebnú skutočnosť, že Židia bezprostredne pred útekom "vyvoleného národa" z pohostinného Egypta okradli svojich egyptských susedov:

Izraelský národ im tento majetok zobral potajomky, so zámerom jeho lepšieho využitia (Ex 3,22). Neurobil tak podľa vlastných zákonov, ale na rozkaz boží, pričom Egypťania im to požičali (náčinie, ako aj ozdoby zo zlata a striebra a tiež šaty) naskutku neopatrne, keď užívali toto bohatstvo nezodpovedne. ...Konečne, či veľa našich dobrých veriacich postupovalo inak? Či sa nepodivujeme, ako dobre obdarený zlatom a striebrom odišiel z Egypta najlás-kavejší lekár a najsvätejší mučeník Cyprián? ...Pohania predsa dávali zlato a striebro, ako aj šaty Božiemu ľudu, neuvedomujúc si, ako tieto dary prechádzali pod vládu Krista. (2 Kor. 10,5). Lebo čo sa odohralo počas exodu Židov z Egypta, malo význam alegorický, ktorý – neuberajúc v ničom rovnako dobrému a možno i lepšiemu pochopeniu – by sme prijali ako predzvesť toho, čo sa v súčasnosti dokonáva.

A skutočne, veľmi podobná "prekládka vlastníctva" z rúk pohanov do rúk (novo)židovských prebieha v gigantickom merítku teraz, celých tisíc šesťsto rokov po predpovedi sv.Augustína. Totiž kresťanská teológia (a nebodaj všetkých vyznaní dnes) postuluje, že kresťania sú "noví izraeliti" riadiaci sa Novým Zákonom a preto si môžu beztrestne privlastňovať bohatstvá pohanských národov, ľahostajných vo vzťahu k otázkam viery (napr. v Najsvätejšiu Trojicu). Ako som sa dočítal, v súčasnosti najväčšie úžernícke inštitúcie – ako Svetová Banka a MMF – sú riadené nominálnymi kresťanmi a veľa osôb kormidlujúcich súčasnú "prekládku vlastníctva" – ako hoci aj Bronislav Gieremek, či Adam Michnik – už v r. 1980 prijalo krst, stanúc sa Novými Kresťanmi. Niet sa potom čo diviť, že zhodne s predpoveďou sv.Augustína títo ľudia a tieto "kresťanské" inštitúcie preberajú – najjasnejšie na príkaz boží – národné bohatstvo nášho pohanského, donedávna vraj predsa ateistického štátu. A je pochopiteľné, že Poliaci, tak ako kedysi Egypťania, užívali (svoje národné bohatstvo) neopatrným spôsobom, keď si užívali toto bohatstvo (za čias "komúny") nezodpovedne, ...dáko si neuvedomujúc, ako tieto dary prechádzajú do vlastníctva (novo)Kristovho.

V knihe O kresťanskej doktríne nájdeme zatiaľ najúplnejšie teologické pretlmočenie súčasného procesu označeného pojmom "veľká privatizácia", ktorá je zároveň procesom likvidácie (principiálne pohanských) štátov národného charakteru. Prečo sú však tak nepatrné protesty, keď Noví Kresťania – a teda zhodne s teológiou Otcov Cirkvi "izraeliti najnovšej generácie" – vynášajú z našej krajiny prakticky všetko, čo môže mať hodnotu v ich krajoch súcich najjasnejšie "pod ochranou Boha"? Tú zdanlivú "cudnosť" tlmočí sv.Augustín v kapit. XLI 62 nasledovne: (Musíme) mať neustále na pamäti toto prehlásenie Apoštola "Vedomosť nadúva ale láska buduje" (1 Kor. 5,7). Vďaka tomu rozumie(me), že odchádzajúci z Egypta obťažkaný bohatstvom nemôže byť vykúpený (pred pomstou vojsk faraóna – M.G.), ak nevykoná Paschu. Teda naša pascha je Kristus (Ef 3,17). Následne sv.Augustín podáva láskyplný popis mučiarenského náradia, na ktorom bol zave-sený Vykupiteľ: Za šírku sa považuje priečne brvno, na ktorom boli rozopäté jeho ruky: dĺžku od zeme až po šírku na ktorej bolo trýznené telo od rúk dolu: výšku od šírky hore do konca, na ktorej časti spočívala hlava: hĺbka je časť ukrytá vbitím do zeme.

Novodobý filozof kultúry by teológiu "vykúpenia ukrižovaním Pána", navrhovanú sv.Augustínom, chladne opísal takýmto spôsobom: Tak v staroveku, ako aj v súčasnosti, majú ľudia sklon primitívne zvaľovať svoje neúspechy na príslovečné "obetné kozly", ktorých potrestanie spôsobí (prinajmenšom v ich ponímaní) uhasenie spoločenských i osobných napätí vyvolaných pocitom viny. Túto nie veľmi ľudskú (ako by povedal K.Marx) sociotechniku "zahladenia hriechov sveta" zritualizovali Izraeliti, ktorí na deň Paschy premieňali jeruzalemskú svätyňu na praobyčajné jatky, kde vykrvácali – a potom (celo)pálili – dosť veľké množstvo domácich zvierat. Šarlatánsky trik s "vykúpením" svojich zločinov pomocou ich zvalenia (pokiaľ možno bez súdu) na nevinnú obeť, preštepil sv.Pavol do kresťanstva. Aby obeť "baránka božieho" umožnila prakticky večné vykúpenie, ten istý "námestník Krista" (ktorý sám predtým kresťanov fanaticky prenasledoval – pozn.prekl.) urobil z Ježiša Boha, ktorý principiálne trvá večne, a tak je večná aj obeť jeho Tela (pozri "List Hebrejom" kapit.9).

Paulínsku teológiu rozvinul následne "veľký pastier" kresťanov sv.Augustín, ktorý v horeuvedenom úryvku De doctrina christiana presvedčil súvercov, že tak ako boli Židia vykúpení z okradnutia egyptských spoluobčanov vďaka vykonanému obradu Paschy, rovnako aj kresťania – súc podľa vzoru Izraelitov "vyvolenými" – majú právo lúpiť a podrobovať si iné národy pod zámienkou, že to robia s vierou v moc Kríža. Keď sa kríž stal symbolom vykúpenia, tak bolo vďaka viere v neho "vymazaných" mnoho zločinov. Tak napríklad už križiaci po dobytí Jeruzalema tam pozabíjali 60 000 "neveriacich" moslimov a na území patriacom dnešnému Poľsku vyhladili celý statočný národ Prusov. Ešte beštiálnejšia bola história konquistádorov, zvlášť Anglosasov, ktorí na území Severnej Ameriky v mene Krista vyhubili takmer celé pôvodné obyvateľstvo.

V súčasnosti v Poľsku po niekoľkých dekádach bezbožného komunizmu bol kríž opäť vrátený do sály Sejmu (parlamentu) a ako na povel začali "zahraniční investori" šklbať všetko, čo ešte os-talo z nášho národného majetku. Najaktívnejším spolupracovníkom týchto "investorov" sa ukázala byť "Solidarita", ktorá vznikla pred 20 rokmi v tieni krucht a kríža. Keď sa potom dostala k moci, tak ju náhle osvietila etika TKM (Teraz K...My ku korytu), ničím sa nelíšiaca od chovania ľudských beštií posadnutých chamtivosťou. Vďaka tej "Solidarite" pri odchode z Poľska "misionári" – ako Jeffrey Sachs, či George Soros – opúšťali našu krajinu v poslednej dekáde – použijúc prirovnanie sv.Augustína – obťažkaní zlatom a striebrom podobne ako z Egypta odchádzajúci láskavý doktor a svätý mučeník Cyprián. Predsa však títo "misionári Pána" nevyko-návajú svoju paschu pod Krížom a nikto ich nestíha za spľundrovanie nášho štátu. Ich "obeta za vykúpenie" jasne prevýšila moc nášho kríža, ktorý je pre nich (podobne ako aj polmesiac Mohameda) len náradím na manipuláciu s emóciami "pohanskej" (goim) chátry.

To, že Muky Pána začínajú prehrávať v konkurencii s "paschou", akú dokonali v Oswienčime tak pobožní, ako aj bezbožní Židia, sme videli pred dvomi rokmi v televízii pri príležitosti "happeningu" na oswienčimskom Žwirowisku. Z najvyšších kruhov hierarchie padol vtedy rozkaz "kríže vyniesť" a kríže zo Žwirowiska zmizli (Išlo o kríže, ktoré tam na pamiatku obetí nielen z radov židovských, ale aj kresťanských postavili veriaci kresťania – pozn.prekl.). Toto je, aby som znova použil slová sv.Augustína alegória toho, čo sa bude u nás diať v najbližších rokoch: z najvyšších kruhov cirkvi bude čoraz častejšie padať rozkaz "kríž vyniesť" (podobný tomu, aký sme počuli pri smrti PZPR – Poľskej Zjednotenej Robotníckej Strany). A naše kostoly sa budú progresívne meniť na super zekumenizované Domy Božie, ako aj na Inštitúty Národnej Pamäti, podľa vzoru toho v Yad Vashem v Jeruzaleme.

Prečo však náš Boh tak veľmi oslabol, že obeť jeho Syna už nie je v stave "prebiť" obeť zloženú z obyčajných Izraelitov? Jednoducho ľudia prestávajú v neho veriť a to nie je dôsledkom sprisahania iluminátov, komunistov či iných slobodomurárov. Je to proste výsledok rozvoja vedy: biblické povesti o počiatku sveta a počiatku človeka sa ukázali byť do istej miery hlúposťou a akonáhle sa raz spochybní to, čo bolo v knihe "zjavené", potom je celá naša viera nanič, ako to úprimne napísal sv.Pavol.

"Pascha zo 6 miliónov Židov" v priebehu II. svetovej vojny má skutočne nezvyklú moc. Vďaka tejto super obeti, berú pozostalí super izraeliti teraz ozaj všetko: aj kamenice v Poľsku, ktoré nikdy nevlastnili, aj kontá predkov vo Švajčiarsku, ktoré predtým nikdy nepoznali, aj fabriky, pri ktorých výstavbe prstom nepohli. Čo viac, všetko nasvedčuje tomu, že úlohy vo svete už boli rozdelené na nasledujúcich tisíc rokov: jedným len mlieko a samý med, aj keby sa celý život len dlabali prstom v nose, druhým perspektíva prostitúcie a skutočne nevoľníckej práce, alebo (doslovne) alternatíva smrti hladom.

Henryk Pajak, bedákajúci nad terajším "spletaním" Poľska "beštiami modernizmu" sa zdá byť nevedomým spolupracovníkom zamestnaným pri realizácii starovekého "izaiášovho" návrhu nahnania masy Poliakov do role nevoľníkov v nastávajúcom tisícročí. Píše totiž: Prevratnosť tohoto satanistu (Marxa) sa potvrdila nie v utópii "triedneho boja", ale v podvodnom vohnaní miliónov ľudí do bratovražednej vojny za "rovnoprávnu spoločnosť"... čo sa zmenilo na svetové tornádo ničiace výsledky práce civilizácie za dvadsať storočí. Ale čo bude, ak prestaneme o tú vzájomnú ekonomickú rovnoprávnosť bojovať? Predsa ak zo seba nezhodíme toho super parazita, akým je ultrabohatá nadspoločnosť, tak nám ostane len prostitúcia v "super kolchoze", ktorý v súčasnosti organizujú "Páni" sveta!

Pozastavme sa však na úbočí prehratého (v tejto chvíli) "triedneho boja"; ako poznamenal jeden z filozofov "nadspoločnosti" André Glucksman, postačí namiesto "boháč" a "triedny nepriateľ" uvi-esť "Žid" a marxizmus sa prerodí na klasický antisemitizmus, čiže nepriateľstvo voči prstom v nose si dlabúcim a z nemorálnej úžery žijúcim nad bohatým "judeokresťanom". V súčasnej geopolitickej situácii je hodné podujať sa na demaskovanie tej "nad spoločnosti" spôsobom viac religióznym, než to robil ateistický marxizmus. Ako totiž predpovedal prorok Izaiáš, ktorý je v dnešnej dobe najaktu-álnejší, "Nový Jeruzalem" sa dá stvoriť až vtedy, keď sa dokončí akt "umučenia sluhu božieho" (kapit.53). Dovolím si preto pripomenúť, ako bolo budované Náboženstvo Holocaustu, ktorého rozkvet pripadá až na polovicu sedemdesiatych rokov, keď už vymrela väčši-na svedkov hitlerovských zločinov.

Totiž, ako pripomína Tomasz Gabiś v "Stańczyk", No1 a 2/97, o stupňovanie nepriateľstva Nemcov voči Židom sa pričinili v znač-nej miere sionistické centrá v USA, ktoré už v r.1942 cez "Hlas Ameriky" a BBC začali trúbiť o 6 miliónoch židovských obetí, plynových komorách atp. Táto propaganda bola pre tých, ktorí poznali skutočnú situáciu hitlerovskej moci evidentným klamstvom a len ďalším potvrdením "židovského sprisahania" proti Ríši, čo samozrejme ešte zhoršilo situáciu tých chudobnejších Židov na okupovaných územiach (ktorí sa nedokázali ani vykúpiť, ani zamaskovať). Nehovoriac už vôbec o tom, že Hitler, ktorý programovo hlásal rasizmus sa dostal k moci vďaka podpore židovského kapitálu z Wall Street, kde sa obávali prevzatia moci v Nemecku komunistami. Tak po krátkej vojne (z dnešnej perspektívy) začali Židia, ktorí prežili okupáciu, rovnako ako tí, ktorí ju v bezpečí prečkali v ZSSR, alebo USA, získavať neuveriteľné dividendy z mučeníctva svojich bratov, o ktoré sa významnejší z nich sami pričinili.

Analyzujúc fakty uvedené v "Staňczyk" u, prišla mi na um myšlienka, že táto dnešná výnimočne komfortná situácia "Izraela" je podobná situácii naplánovanej tou krkavčou poľskou matkou, ktorú som spomínal na začiatku. Konajúc pomocou svojich milencov, naaranžovala utopenie svojho dieťaťa, robiac si nádej na vysoké odškodné, aj na sympatie súcitiacich ľudí, pravdepodobné v takých prípadoch, a aj – last but not least – na oslobodenie od bremena, ktoré pre ňu bolo na ťarchu.

Zachovanie sa tej beštiálnej matky v Poľsku A.D. 2001 môže byť pokladané za druh alegórie (zviditeľnenia) zachovania sa Šechiny (hebrejskej "prítomnosti božej") na prelome tisícročia. To predsa tá neviditeľná "matka (vyvolených) národov", zodpovedajúca nášmu Duchu Svätému, pošepla Abrahámovi aby predstieral pokus o zabitie svojho syna za účelom vlastného vyvýšenia sa medzi inými národmi. A to Ona diktovala slepému prorokovi Izaiášovi tie verše o Sluhovi Božom, z ktorého obetovania vyrastie Nový Jeruzalem, majúci prevziať "kasu" celého sveta. Ledva kamuflované opisy prosťáckych techník "vykúpenia hriechov" predstavujú bezpochyby takzvané "tvrdé jadro" teraz spochybňovaných kníh, tak Starého, ako aj Nového Zákona. Vyššie uvedené argumenty ukazujú, že to "Písmo od Boha" – hoci nám je reklamované ako "sväté" – je jediným veľkým vrecom s nečistotami (samozrejme s výnimkou Kníh Gréckych ako aj Evanielií, i keď nie celých). A to vrece s ľudským MALOMEŠTIACTVOM treba čo najskôr vyprázdniť, ak bude druh Homo sapiens chcieť naďalej pokračovať vo svojej histórii.

 

Späť

---