BIBLIA PRE GLOBALISTOV

 

Historické záznamy týkajúce sa stredoeurópskych Slovanov sa prakticky objavujú až z-ároveň s ich prijatím krasťanstva. Poľsku pripadlo prijatie krstu zo západu, na čo boli mnohí historici – ako napr. Feliks Koneczny na začiatku 20. storočia – pyšní, čo však jeho súčasník Stanislaw Ignacy Witkievicz ľutoval. Napriek pronemeckému cíteniu vtedajších Pilsudikov, Witkiewicz tvrdil, že "rozumnosť" Európy pretrvala len v kultúre pravoslávia. Pomimo m-nohorakých cudzích vplyvov v priebehu posledného tisícročia sa základná "slovanskosť" p-oľskej kultúry zachovala, a dokonca niekoľko storočí trvajúcu germánsku "potopu" skončilo rozhodnutie známeho slovanofila menom Soso Džugašvili, ktorým sa poľská reč (a kultúra) navrátila nad Odru a Nisu.

Približne pred desaťročím sa v Poľsku vďaka "Solidarnošči" zrútili všetky zábrany, ktoré chránili náš štát pred "globálnou potopou", prichádzajúcou tentoraz až z druhej strany Atlantiku. Jestvujú opodstatnené obavy, že Poliaci, ako národ – a tým skôr ako súčasť Slovanstva – jednoducho neprežijú. Názov Poľsko (tak, ako to bolo v prípade Pruska) možno na mapách zostane, ale kultúra spojená s názvom našej krajiny zanikne, udusená importovanou americkou "lumpenkultúrou". A tak sa aj bezpochyby stane, ak poľská vláda nezačne – nasledújúc príklad trebars Francúzska – budovať spätne akési obmedzenia proti "atlantickému" prílivu mozog vymývajúcej popkultúry účinkujúcej na ľud ako ópium.

Na zásadnú transformáciu poľskej spoločnosti prebiehajúcu v súčasnosti som obracal pozornosť už pred pár rokmi v článku "FRYMARK". Ide o to, že poľská kultúra – ako nako-niec aj kultúra všethých slovanských národov – bola od počiatku buď sedliacka, alebo šľac-htická, zviazaná so zemou a jej romantikou. Trhovnícka morálka jej bola prakticky cudzia. A práve túto, "slovanskej duši" totálne cudziu morálku voľného trhu nám v posledných rokoch zaštepili naši, ale aj importovaní "misionári kapitálu". Zásadnej premene podľahla aj nábo-ženská kultúra našej krajiny. Katolicizmus sa do tých čias spájal s Rímom a s kresťanskou verziou rímskej cnosti virtus, čiže s vojenskou – a podobne i občianskou – odvahou. Namiesto toho pripomenutie hebrejských koreňov našej viery, vyhlásené hierarchiou Vatikánu v marci 1999 dalo vážny signál, že sa táto nadnárodná inštitúcia na prahu tretieho tisícročia vracia ku svojim predkresťanským koreňom. Bez preháňania môžeme teda povedať, že Poľsko, ako aj ďalšie štáty Európy sa dnes ocitli v zovretí dvoch ramien "Nového Izraela" (ako súčasný pontifikát nazýva vo svojich homíliách ním vysnívané globálne panovanie). Z jednej strany, zvonka, sme v zovretí materialistickou a totálne skomercializovanou civilizáciou anglosa-skou, ktorá už pred pár storočiami podľahla samojudaizácii. Z druhej strany, zvnútra sme sa ocitli v duchovnom útlaku "nového katolicizmu", ktorého hierarchia sa náhle tiež začala do-volávať svojich hebrejských predchodcov.

Práve z toho dôvodu je tento text posvätený otázkam, akým spôsobom bol kultúrny ví-rus zvaný meme – ukrytý v starovekých Hebrejských písmach – schopný priviesť novoveké kultúry do stavu transformácie podobnej zhubmému nádoru, keď boli donedávna (ako naše Slovanstvo) pomerne harmonicky integrované tak s Prírodou, ako aj s metafyzickými pova-hovými rysmi človeka označovanými Grékmi ako Múdrosť, čiže Sophia.

* * *

Pamätám si ešte z čias môjho pobytu v Spojených Štátoch pred takmer tridsiatimi rokmi, že dvadsaťlitrové bandasky s pitnou vo-dou, predávané v San Francisku, mali na svojich etiketách hrdý nápis: all natural minerals electrostatically removed, selected minerals added – všetky prírodné minerálne zložky elektrostaticky odstránené, vybrané minerály dodané. Ak sa trochu širšie rozhliadneme, vo svojej podstate celá americká civilizácia po-stupuje – a to v planetárnom merítku – v súlade s touto prostou formulou "očistenia a vylep-šenia" všetkých zložiek biosféry. Stačí pripomenúť, že na celom obrovskom území Spojený-ch Štátov nielenže boli milióny bizónov nahradené kravami a divoké trávnaté prérie preme-nené na polia geneticky modifikovaného zbožia. Ale v Amerike bolo – vďaka technike – aj všetko tuzemské obyvateľstvo (indiánske) odstránené a "geneticky vybraná" zmeska iného obyvateľstva bezo zvyšku skolonizovala tento kontinent. Je dobre známe, že takýto "americký plán udomácnenia a vylepšenia Zeme" si bral vzor z udalostí podrobne opísaných v prvých knihách Biblie: podľa tohoto duchovného základu našej civilizácie boli pôvodní obyvatelia Svätej Zeme – pomocou jednoduchého nástroja, zvaného "skrinka (arka) zmluvy" – extermi-novaní a "vyvolený národ" si privlastnil ich pastviská, studne a obydlia. Skoro tak dôkladne podľa tohoto scenára postupovala mimo iné najamerickejšia sekta mormónov, ktorá po dvojr-očnom putovaní po americkom Divokom Západe založila Nový Jeruzalem (Salt Lake City) v štáte Utah očistenom od indiánov.

Súčasní ekológovia poukazujú na Bibliu ako na žriedlo hubenia ľudí, zvierat, ako aj ek-ologických katastróf. Jedna z takýchto katastrof spôsobených "vyvoleným národom" bola sprostredkovane opísaná v "Knihe Druhov". Ide tu o dôsledky činnosti neobyčajne bohatého a plodného (až 12 potomkov!) patriarchu Jakuba, ktorý vlast-nil stáda oviec tak ohromné, že keď prišlo sucho, jeho pozemky, ktoré bezo zvyšku exploatoval, sa premenili na púšť. Ako podáva Biblia, ku koncu svojho pracovitého života musel preto Jakub hľadať "ekonomický azyl" v Egypte.

"Bratská vojna" medzi Jakubom a jeho najbližším bratom Ezauom – ktorý v protiklade k Jakubovi nebol ziskuchtivý, bol fyzicky neobyčajne zdatný a celkove nebol udomácnený – môže slúžiť ako model pre novovekú vojnu medzi buržoáziou a aristokraciou. Takáto vojna sa odohrala medzi XVI. a XIX. storočím a prvé krajiny skutočne buržoázne – Nemecko, An-glia, ako aj veľké mestá Švajčiarska – boli štátmi protestantskými, v ktorých čítanie Biblie bolo nielen povolené, ale priam prikázané. V tej starovekej knihe bol chytrý a chamtivý Jakub modelom "človeka vyvoleného Bohom" a úprimný i popudlivý Ezau bol Duchovným Auto-rom kníh Starého Zákona principiálne prekliaty. (Takáto "božská informácia" je celkom v protiklade s ideálom Platónovho "Štát"-u. V tomto jeho diele, rovnako starovekom ako je Biblia, sú buržoázne činnosti – kupčenie, podnikanie a bankárstvo – rezervované len pre kali-ky neschopné vojenskej služby).

Fakt, že európska (a neskôr aj americká) buržoázia imituje komerčné správanie sa star-ovekých Židov, dobre postrehol už v polovici XIX. storočia francúzsky publicista Maurice Joly. V jeho eseji Dialóg v pekle medzi Makiavelim a Monteskieuom (širšie známy len vo forme anonymného antisemitského plagiátu) sa nájde význam-ný, v plagiáte opomenutý názor: V dôsledku revolúcie vzniknuté chladné obchodné spoločnosti sa pripodobili spoločnosti židovskej, ktorá sa pre nich stala modelom.

Okrem tejto zhody však podobnosť buržoázie na biblický "vyvolený národ" nebola najmä na európskom kontinente úplná. Dôvodom k tomu bol jav silného antisemitizmu, jest-vujúceho v Európe pred II. svetovou vojnou. (Samozrejme s výnimkou Anglicka, kde sa už od čias Cromwella a Františka Bakona značná časť obyvateľstva identifikovala s jedným z vyhynutých kmeňov mýtického Izraela). Podľa názoru môjho otca, zdroj tohoto predvojnové-ho antisemitizmu tkvel v skutočnosti, že Židia zohrávali v spoločnosti rolu sprostredkovat-eľov, čo im umožňovalo obohacovať sa bez poctivej námahy, ktorá bola tak vysoko cenená vtedy sa fašizujúcou buržoáziou. Tento "primitívny" antisemitizmus sa v značnom stupni rozvinul v priebehu posledných dekád. Spoločenským, ozaj "nadnárodným" ideálom sa stal investor-špekulant, schopný rozmnožiť vlastný vklad dva, tri, alebo dokonca dvadsaťkrát v priebehu jedného roka, tak ako to urobil známy Žid George Soros a jeho spoločníci z "Otvo-renej Spoločnosti (na lúpež)".

Metódy obohacovania sa súčasnej "novej buržoázie" – alebo hyperburžoázie, ako ju nedávno nazvali v medzinárodnom mesačníku Le Monde diplomatique – sú triviálne a dobre známe už od staroveku. Stručne ich vymenujme. Po prvé, je to otvorenie sa štátov, ktoré predtým existovali v podmienkach napolo autarkických pre bezhraničnú úžeru (tak sa stalo v Poľsku 1.januára 1990). Po druhé je to totálna privatizácia všetkého majetku, predtým považovaného za národný. Po tretie je to najobyčajnejšie "pchanie" do ľudí tak chemikálií, ako zároveň technických zariadení charakteru narkotík. Nakoniec po štvrté je to vedecké organizovanie veľkých burzových kríz na celom svete a ich riadenie, ktoré sa pre megafi-nančníckych žralokov stalo neobyčajne výnosným podnikaním.

Všetky tieto metódy obohacovania sa boli ešte v nedávnej minulosti považované za protispoločenské, či priamo kriminálne, vedúce ku zbedačeniu pracujúcej triedy a k bezhra-ničnému obohateniu vrstvy dealerov a špekulantov. Avšak spoločenský odpor proti tomuto konaniu v priebehu posledných dekád veľmi zoslabol a rozdelenie európskych národov na populácie "s dvomi (rôznymi) rýchlosťami (rozvoja)" je v súčasnosti faktom, ktorý nik nesp-ochybňuje. Čo viac, takáto situácia je považovaná za želateľnú (a "spravodlivú") podľa star-ozákonného modelu organizácie spoločnosti. A to znamená, že súčasné rozdelenie spoločnosti na "nové kasty" môže očakávať blahorečenie zo strany všetkých vieryvyznaní, inšpirujúcich sa predkresťanskou Bibliou (Starým Zákonom).

Hyperburžoázia, tvoriaca sa v súčasnosti v nadnárodnaj globálnej spoločnosti, začína plniť úlohu podobnú tej, akú v starovekom Izraeli spĺňala "nadkmeňová" kaplánska kasta Levitov. Jedni jej predstavitelia – ako barón Goldstein a jeho “Osvienčimsky Komitét”, sa zaoberajú reaktiváciou kultu Celopálenia, čiže holocaustu, ktorý robí Izrael odolným voči akejkoľvek kritike teraz i v budúcnos-ti. Iní, ako spomínaný George Soros a jeho Quantum Fund, pripravujú ďalšie projekty "novoizraelského" rabovania. Aby sa mohla udržať pri moci, musí byť táto nám dnes vládnúca kasta "alchymistov financií" absolútne bez škrupúl pri lúpení "Bohom prekliatych" štátov, ako aj spoločenských vrstiev "vydaných im Pánom". Navyše sa musí neustále utiekať ku niekoľkým sociotechnickým trikom, opí-saným na stránkach Starého Zákona. Na tomto mieste je možné sa opýtať, prečo v súčasnej hypermodernej dobe sústreďujeme našu pozornosť na recepty spoločenského správania sa v písme tak starovekom, ako je Biblia. Totiž nielen budovanie novodobého štátu Izrael – čo je značne závažný geopolitický fakt – je jednoduchým dôsledkom čítania Písma Svätého, a to rovnako Židmi, ako aj anglosaskými protestantami. Hoci aj zbombardovanie domnelých základní teroristov v Sudáne a Afganistane Spojenými Štátmi v auguste 1998 – ako odpoveď na niečo včasnejší útok na americké vyslanectvá v Keni a Tanzánii anonymnými teroristami – je veľmi priehľadným príkladom použitia starozákonného práva "oko za oko". Také právo dnes otvorene praktizuje duchovne zžidovštené supermocnárstvo, ktoré už úplne odhodilo svoju "kresťanskú" kamufláž.

V tomto geopolitickom kontexte bude užitočné pripomenúť niektoré staroveké praktiky i jednoduché podvody, ktoré aj dnes umožňujú konsolidáciu Impérium Mundi, Nového Svet-ového Poriadku ovládaného Spojenými štátmi. (Znalci náboženstva označujú túto svetovládu za "Tretí Izrael". "Druhým Izraelom" bola pre nich Anglia XIX. storočia, o ktorej známy anglický spisovateľ John Berger napísal nedávno v Le Monde diplomatique, že to bol režim "malých gangsterov".) Vymenujme si teda tie podvodnícke sociotechniky, vďaka ktorým bol vybudovaný Prvý Izrael, ovládaný – ako to pripomínajú už dvetisíc rokov staré Evanjeliá – teokraticko-komerčnou "Jaskyňou zbojníkov".

a/ Po prvé, sme svedkami kontinuity lukratívnej praxe "potrestania ctiteľov Zlatého Teľaťa". Najprv podľa vzoru Mojžišovho brata, arcikaplána Árona, novodobí "guruovia" Otvorenej Spoločnosti budujú pred obyvateľstvom fetiše rýchleho obohatenia sa, konzumnej perverzie (aj v oblasti "mäkkých" narkotík), ako aj neobmedzenej sexuálnej voľnosti, symb-olizované slávnym starovekým "Zlatým Teľaťom". Potom, ako to urobil Áron spolu s Mojž-išom a ich rodinným klanom Levitov, sa tí istí "guruovia" zápalisto zúčastňujú tresta-nia svojich spoluobčanov, ktorí sa dali nachytať na slobody – pripomínajúce bežné ľudské Hlavné Hriechy – ktoré predtým títo "guruovia" glorifikovali. Takýmto spôsobom nedávno trieda superboháčov v Spojených štátoch využila služby ekonómov zo slávnej "Chicagskej školy", aby neľútostne olúpila miestnu strednú vrstvu. Autor týchto monetárnych reforiem, laureát Nobelovej ceny, Žid Milton Friedman, pri tej príležitosti prehlásil, že vôbec neľutuje tých, ktorí boli "vedecky orabovaní": v Biblii sa predsa jasne píše, že sa nepatrí snívať o svo-jom obohatení. (Obeťou iného kultúrneho podvodu, keď sa využila ľudská náchylnosť k hrie-chu smilstva, sa nedávno stal prezident Bill Clinton. V mladosti sa totiž zúčastnil na univer-zitnej "sexuálnej revolúcii" a v súčasnosti na jeho sexuálnych návykoch získaných v tejto "revolúcii", ku ktorým prispelo židovské neviniatko menom Monika, parazituje – ako to malinké lonové zvieratko – puritánsky "Ajatolláh", vrchný prokurátor Kenneth Starr).

b/ Ďaľšou starovekou metódou vládnutia, využívajúcou ľudskú náklonnosť k lenivosti vzdelávať sa (tiež Hlavný Hriech!), bol v Izraeli zvyk urim-ve-tummim, čiže "svetlo a per-fekcia", prijímania rozhodnutí na základe naoko prísneho losovania. Pre tento účel do-konca nosili Leviti vo svojich náprsenkách paličky na ťahanie žrebov, nazývané urim-ve-tummim. Ako píše Biblia, pomocou takýchto "božích súdov" boli nielen usvedčovaní pácha-telia zločinov, ale aj vyberaní vodcovia kmeňa, a dokonca na sklonku Izraela sa losovalo, kto v zastúpení Judáša bude apoštolom ranokresťanského kultu. Ako tvrdí Platón vo svojom diele Štát, sú dobre vyškolení úradníci schopní manipulovať s výsledkami takýchto žrebovaných "božích súdov". V prípade kaplánov Izraela to bolo obzvlášť ľahké, hoci aj vzhľadom na sk-utočnosť, že boli podobne ako Mojžiš, vyškolení vo všetkých kúzelníckych trikoch egypt-ských kaplánov – iluzionostov. Táto staroveká "kaplánska" metóda tlmočenia všetkých skuto-čných javov "náhodným žrebovaním" sa tiež stáva stále populárnejšou na Západe. Na burze v New Yorku dokonca v istom čase simulovali "opičie voľby" akcií, aby porovnali štatistické rozdiely medzi burzovým konaním nerozumného zvieraťa a rozumných investorov. V skuto-čnosti sú však oscilujúce pohyby newyorskej burzy len kamuflážou skutočných ziskov, aké sa robia na burzách Východu. Nedávne krachy týchto búrz ukazujú, že nešlo o dielo náhody, ale o realizáciu precízne pripravených plánov. (Na ich uskutočnenie slúžilo o.i. Spojenými štátmi vynútené zrušenie štátnej kontroly burzy vo via-cerých bývalých krajinách "ázijských tigrov".) Čo viac, pomocou teórie hazardných hier – čiže pomocou "svetla a perfekcie", starovekého urim-ve-tummim – sa v súčasnosti vysvetľuje celkový obraz evolučných procesov v biosfére (ako náhodilý – pozn.prekl.) Každému len trochu vnímavému (a zároveň duševne činnému) človeku je jasné, že také zdanlivo vedecké knihy, ako Náhoda a konečnosť od J.Monoda, alebo Slepý hodinár od R.Dawkinsa, slúžia – s pomocou teórie náhodných mutácií – len na kamufláž príčin dedičnej retardácie, vyvolanej nadkonzumom myseľ ohlupujúcich technonarkotík, nútiacich k neustálemu sedeniu, rozšírených vo vyspelých štátoch.

c/ Ďaľšia, podľa vzoru Biblie, metóda kamufláže dosť nechutnej skutočnosti, je propa-ganda histórie Holocaustu v službe medzinárodného úžerníctva. Časová súslednosť hy-pertrofie tejto propagandy s celkovým zrušením zákonov proti úžere nie je náhodná. Pred II.svetovou vojnou Cirkev prispela k zavedeniu dosť reštrikčných zákonov proti úžere (v Po-ľsku okresanej už na 10% ročne), ktorá sa v tom čase spájala s činnosťou Židov. Dnešná Cir-kev, ospravedlňujúc sa za svoju nie tak dávnu podporu fašistických režimov (principiálne sa stavajúcich proti úžere), presedlala na filosemitizmus, či dokonca filojudaizmus, a navyše principiálne začala popierať, že úžera je metódou vykorisťovania – či až biologickej likvidá-cie – "Bohom prekliatych" národov Zeme (Prawa 15,6 23, 21). V tejto optike sa židovské obete II.svetovej vojny – od 1,5 milióna do 6 miliónov, podľa hodnotení – stali "vykupiteľsk-ými baránkami" rovnako našej domácej, "národno-kresťanskej" úžerníckej elity NBP (Národ. Banky Poľska), ako aj nadnárodných finančníkov.

d/ Základným trikom uľahčujúcim dobytie Zeme Zasľúbenej, bolo Desatoro, prechov-ávané v slávnej "Arche Zmluvy", svojím použitím trochu podobnej dnešným komputerom (obe sú bez možnosti kontroly obyvateľstva). Porovnávajúc najznámejšie príkazy tohoto De-satora (nepokradneš, nezabiješ) s "dielami božími" Mojžiša (okradnutie egyptských susedov Židmi pri odchode z Egypta, či vyvraždenie Izraelitov odmietajúcich účasť na kulte kamenn-ých tabúľ) možno prísť k záveru, že Desatoro slúžilo – a slúži – len ako kamufláž ničomného správania sa tých, ktorí ho uctievajú len ústami. Postmodernistická verzia triku s Desato-rom je Listina ľudských práv. Jej praktické použitie je totiž rovnaké, ako v prípade tých starovekých tabúľ. Napríklad v Kosove podnecovali americkí Peace Workers ("mierotvor-covia") separatistické nálady a albánska narkomafia v Nemecku (nakoniec závislá od tamojšej tajnej služby BND a navyše aj CIA) dodávala zbrane biednym albánskym hlupákom, najviac veriacim, že pomocou tejto mafie a CIA si vybudujú moslimské Veľké Albánsko. V rovna-kom čase robia do Kosova nájazdy kohorty amerických senátorov i "pozorovateľov" NATO, aby sa presvedčili, či sa nimi sponzorovaní albánski hrdlorezi tešia v plnej miere Ľudským právam. Lebo ak nie, tak na Juhosláviu poletia – samozrejme s mierovou misiou – Cruisy a iné Tomahawky.

Všetky horeuvedené biblicko-modernistické triky a pretvárky svedčia o jasnej snahe po zahmlení a zmazaní obrazu skutočnosti výlučne s cieľom dobytia a udržania moci, z hľadiska duševného všeobecne veľmi úbohými, "elitami" osvieteného Západu. Tieto rysy, tak chara-kteristické pre "potomkov Jakuba" veľmi dobre postrehol Ježiš, citovaný v Evanjeliu sv.Jána: "Vy máte diabla za otca a chcete spĺňať priania Vášho otca. Od začiatku bol zbojník a v pravde nevytrval, lebo pravdy v ňom niet."

Prečo sa však Biblia, ktorá je z vyše 90% produktom starovekej pomätenej, ba až priam chamtivej kaplánskej mysle, teší tak ohromnému úspechu? Ako odpoveď na jednej strane hodno spomenúť antický názor Platóna, že: To, čo je populárne, to je principiálne krimi-nálne. Na druhej strane zase hodno všetkých tých nadšených zástancov Písma Svätého, ktorí považujú toto staroveké vademecum profesionálnych podvodov za "najmúdrejšiu knihu sve-ta", začať brať ako Leninom preslávených "užitočných idiotov". A to idiotov najúprimnejšie slúžiacich veci uniformizácie a devastácie Zeme, realizovanej dnes na Západe vládnucou, staro-novozákonnou špecifickou SOLIDARITOU ZLOČINCOV.

Späť

---