MAMON BOHOM JAKUBA IZRAELA

Ďaľšie zaujímavé informácie na tému prívlastkov biblického pána prinášajú jeho rozhovory najprv s Jakubom a potom s Mojžišom. Lebo poloslepý boh, miesto aby priviedol svoj ľud do sľúbenej bezpečnej zeme, kde sa naje do sýtosti, evidentne priviedol rodinu Jakuba - Izraela do "domu nevoľníctva", akým sa pre ortodoxných židov stal Egypt. A zase tí naivní, ktorí sa dali Mojžišom nahovoriť do Zeme Zasľúbenej, miesto aby ochutnávali im sľúbeného mlieka a medu, zanechali svoje kosti - spoločne s Mojžišom - v púšti, kde bolo len "tŕnie a pichliače" (I Moj.35,18).

Prizrime sa medzitým ako sa zachoval biblický Jakub, ktorého dodnes - rovnako židia ako aj kresťania - považujú za príklad mudrca hodného nasledovania. Totiž ten Jakub v protiklade k svojmu vlastnému bratovi Ezauovi - bol neobyčajne chtivý po dočasnom prospechu. Aby dosiahol tento prospech, Jakub - akiste správne bohom nazvaný Izraelom - sa špecializoval v najrozmanitejších podvodoch a klamstvách. Keď sa jeho starší brat Ezau vrátil unavený a hladný z poľovačky, tak za misu šošovice si "milosrdný" Jakub vybavil pre seba zrieknutie sa Ezauovho prvorodeného práva vo svoj prospech; keď jeho otec na starobu oslepol, tak Jakub so svojou matkou osnovali spiknutie, ako toho SLEPÉHO OTCA oklamať a získať od neho požehnanie prisúdené staršiemu bratovi.

Jakub Izrael sa stal biblickým vzorom správania sa súčasného Homo economicus. Okrem iného sa preslávil tým, že vyjednával so svojím osobitným privátnym bohom o prospechu v dohodách, keď by mohli byť preňho výhodné: / zložil ten Jakub sľub a povedal: Ak bude Boh so mnou a bude ma strážiť na ceste, na ktorú sa vyberiem, i dá mi chlieb na pokrm a šaty na zaodenie a vrátim sa v pokoji do domu môjho otca, tak Pán bude mojím bohom. (I Moj.28, 20 31: "zmluvy s Bohom" tohoto druhu boli populárne v Mezopotámii, odkiaľ pochádzal Abrahám.)

Táto myšlienka ukrytá v Biblii vyjadruje pravú podstatu NÁBOŽENSTVA IZRAELA: opravdivo pobožný človek si ctí len takého boha, ktorý je v stave mu

zaručiť nielen bezpečnosť, ale aj blahobyt a spoločenskú prestíž⁶. (To vďaka tejto vnútornej pustote ortodoxného judaizmu sú možné bleskové "mutácie prispôsobovania" židov, podľa ktorých vzoru konal aj farizej Šavel, známy viac pod novým menom sv.Pavol. V súčasnej dobe sa takéto "mutácie" objavujú ozaj masovo, meniac komunistov snažiacich sa "udržať pri válove" na liberálov, podobne ako zažratých lysenkovcov na prekonaných neodarwinistov - o tomto úkaze budeme písať na konci.)

Z textu Biblie vyplýva, že boh svojho chránenca, Jakuba podvodníka na ďalšom kroku podviedol .Totižto početná Jakubova rodina (mal Štyri ženy a až trinásť detí) sa príliš dlho netešila ním nahromadenému majetku. Krátko po tom, ako sa stal "človekom úspechu" bol Jakub so svojou rodinou prinútený NAJVYŠŠÍM BOHOM (teda Bohom vyznajúcim sa v zákonoch prírody) k opusteniu zeme svojho otca a k najobyčajnejšej emigrácii za chlebom. Biblia neudáva, prečo bola na emigráciu z núdze prinútená rodina Jakuba, všeobecne považovaného za múdreho, a prečo rodina jeho málo ambiciózneho brata Ezaua (mal tri ženy, ale len päť detí) vydržala ten hlad na svojej neúrodnej hornatej zemi. Ale Tí, Čo Hľadia Na Svet, čiže synovia legendárneho slovanského Svetovida poznajú odpoveď na túto hádanku. Totiž Jakub príliš pilne pracoval starajúc sa - v súlade s príkazom "Boha" - "množiť sa a panovať nad zemou a nad všetkým, čo sa na tej zemi pohne". V dôsledku toho sa stal tak bohatým (I Moj.36, 7), že ovce a voly, ktoré choval kvôli prestíží, začali dohola vyžierať úrodné pastviská - tak, ako je to možné vidieť i dnes u kmeňov afrického Sáhelu, ktoré podčiarkujú množstvom majetku svoju spoločenskú prestíž. V dôsledku dlho trvajúceho sucha podliehajú potom príliš vypasené pastviská násilnej laterizácii a pustnú. Táto ľahko predvídateľná živelná pohroma sa len slabo dotkla Ezaua, ktorý jednak výrazne nedbal o svoje bohatstvo a taktiež v horách, do ktorých bol svojím bratom zahnaný, bývalo vždy viac zrážok ako v nížinách.

Hovoriac spôsobom symbolickým, túto emigráciu Jakuba Izraela do Egypta za chlebom spôsobil tým istým Izraelom úplne nepostrehnutý Najvyšší Boh Prírody, ktorého Jakubovi egyptskí súčasníci stotožňovali s Ozirisom. (Neskôr, v časoch ptolemájskych, ten Najvyšší Boh prijal názov Serapisa, čiže Ozirisa Apisa. Gréci žijúci v Egypte považovali tohoto Jediného Boha za zlúčenie až piatich najlepších gréckych bohov: nielen Zeusa a Heliosa, ale tiež Poseidona, Asklepiosa, Hádesa a Dionýza.)

________________________________________________

6 Vnútornú pustotu oficiálneho náboženstva Izraela dokonale postrehol Ježiš Kristus, ktorý sa vysmieval z farizejov tvrdiacich, že slúžia Bohu (skutočnému) ale v skutočnosti slúžiacich Mamonu. Tie isté charakteristické črty pozoroval o storočie neskôr cisár Hadrián, ktorý v čase svojej výpravy do Alexandrie v liste svojmu švagrovi uviedol vskutku geniálnu úvahu: V tomto, meste veľa bohatých židov a kresťanov ctí Serapisa (o tomto bohu neskôr), ale v skutočností ctia jediného boha, ktorým sú peniaze.

Späť

---