TRUHLA BOHA PRÍRODY
Popri Knihách zaplnených mŕtvych Písmom, v starovekom judaizme hrala neobyčajnú úlohu Zlatá Truhlica, nad ktorej víkom kňazi prichádzali do kontaktu s ich bohom. (Podľa toho by mali byť ortodoxní židia nazývaní "skriňovercami", keď buď predstierali, alebo skutočne verili, že nájdu Jahveho v truhlici zhotovenej na jeho počesť. Táto viera sa vyvinula pod vplyvom egyptského náboženstva, podľa ktorého bohovia vchádzali do sôch postavených na ich počesť.)
Iný egyptský mýtus spojený so skriňou naznačuje, čím bola vo svojom skrytom zámere táto Skriňa svedectva13. Totiž Mojžiš nenávidel egyptského boha Ozirisa Apisa a bezprostredne po vyvraždení vyznávačov Zlatého Teľaťa dokonať akt rituálneho bohoborectva tak, že spálil sochu teľaťa a jej prach vysypal do miestneho potoka. Naproti tomu, podľa egyptského mýtu nenávidiac Ozirisa (Ezaua?), jeho brat Set (Jakub?), pomocou podvodu zamkol svojho brata v skrini-truhle, ktoré hodil do Nílu. V tom starovekom kontexte možno "Archu Dohody" považovať za truhlu BOHA ŽIVEJ PRÍRODY a Mojžišovo náboženstvo za špecifický "glej" spájajúci SPOLOČNOSŤ NEKROFILOV milujúcich Kamenné Telo boha zamknutého v skrini.14 (Existuje aj legenda pripisovaná Erosovi, podľa ktorej v Arche Dohody boli zamknuté aj Dlžobné Úpisy, ako aj Cenné Papiere, dávajúce Židom neobyčajnú moc nad inými národmi.)
Táto črta starozákonného náboženstva postrehnuteľná len pre dobrých pozorovateľov tlmočí v zásade jednotu histórie tak starovekého Izraela, ako aj novovekých národov, ktoré opreli svoju kultúru o Svedectvo Zabitia Boha Prírody. Nekrofllia totiž znamená záľubu vo veciach živých zmenených na mŕtve a v zhode s týmto druhom "lásky" mieria prikázania Dekalógu i d'aľšie zákony Tóry vo svojej podstate k zámene "ľudu božieho" na druh zvnútra mŕtvych kukiel-automatov. Živá činnosť týchto automatov je za účelom ich regenerácie každý siedmy deň prerušovaná, pričom zase v čase "žitia" túžia tieto po jedinom materiálnom popude zisku, zamaskovanom v Biblii eufemizmom "mlieka a medu". (Biblickí Židia sú vlastne modelom "jednorozmerných ľudí", o ktorých v r. 1964 napísal celú knihu nemecko-americký filozof Herbert Marcuse.)
Nekrofllia je forma psychopatie a túto črtu je možné výrazne pozorovať Uprostred
rodiny Levitov, do ktorej patril Mojžiš. Tento "vodca" dokonca už za najmenšiu chybičku voči Vyvolenému Národu zvykol trestať nie podľa ním stanovenej zásady "oko za oko", ale podľa levitmi obľúbenej zásady "za rozbité oko treba roztrieskať hlavu". {Nota bene: túto zásadu levitov používali nielen SS-mani vo vzťahu k národom dobytým Nemcami /alebo americkí, anglickí, či španielski kolonizátori k Indiánom, Indom, Inkom a iným podrobeným národom - pozn. preklad./, ale-aj súčasný Izrael vo vzťahu k Palestíncom obviňovaným z terorizmu. Ostatne, túto zásadu pripomenul aj náš "mariánsky Mesiáš" Lech Walesa pri príležitosti volieb v
r.1995, ktoré prehral: ...dostal som facku od pár ľudí. Zhodne so Starým Zákonom ju vrátim tak, že až papuľa odpadne...)
Kým vlastne bol v skutočnosti Mojžiš, tvorca nielen judeokresťanskej, ale aj moslimskej civilizácie, prezrádza jeho Pieseň Nekrofila, ktorá je jedným z najohyzdnejších svedectiev ľudskej "kultúry", viď úryvok: Krvou opijem strely moje a meč môj sa naje mäsa s krvou pobitých a zajatých
z nečesaných hláv nepriateľ
ov (V Moj.32,42)
Neskôr "piesne sadistov" takéhoto typu vystupujú takmer vo všetkých "Knihách prorokov", uvedených v Starom Zákone.
1
Nápad s "Archou Dohody" pochádza samozrejme z Egypta, kde v priebehu náboženských procesií nosili špeciálnu loď (archu), v ktorej putoval po nebi boh slnka Re. Pravdepodobne v čase svojho kňazského zasvätenia v Egypte Mojžiš predpokladal, že Egypťania prikladajú tejto obyčajnej lodi (arche) metafyzické vlastnosti. Zaviedol teda podobný kult - spočiatku s dokonalým úspechom a to dokonca vojenským - do náboženstva Izraela, pričom Božia Skriňa - Archa bola primerane zmenšená, aby sa uľahčil jej transport v podmienkach púšte. 14 Je zaujímavé, že egyptský boh stvoriteľ Ptah, ktorého bolo v prvom období egyptskej kultúry možno stotožniť s gréckym Erosom "Stvoriteľom cez lásku", ku koncu Novej Ríše - možno aj pod vplyvom pozorovania správania sa "detí stvoriteľa", čiže Židov - prevzal podobu odporného trpaslíka stotožňovaného Grékmi s Héfaistosom, "Stvoriteľom (vecí) cez prácu". Takýto boh trpaslík by sa zmestil do "Skrine dohody" vyprojektovanej Mojžišom (II Moj.10 22)