Nezverejnení a doplnení agenti ŠtB| Pamätník usmrtených na hraniciach| Nepotrestané zločiny| Rozhovory-udalosti-názory| Od našich autorov| Pripravujeme| Nezabúdame na okupáciu v roku 1968| Pamäť a svedomie| Reagujeme | Svedectvá| Doporučujeme| Nebojte sa!| Píšte nám | Právo a zákony | Literárna rubrika| Emil Švec: Nezákonnosť na pokračovanie| Vladimír Hučín-politický väzeň Zamatu| Stanovy a informácie o organizácii| Hlavná stránka

Späť

Pietne stretnutie pri príležitosti 37. výročia okupácie Československa


Text na pamätníku



Svetové združenie bývalých československých politických väzňov so sídlom v Poprade, 21.augusta 2005, v nedeľu o 15.00 hod., pripravilo pri príležitosti 37. výročia okupácie Československa pietne stretnutie pri „Pamätníku obetiam okupácie roku 1968“ na námestí v Poprade. Tohtoročné stretnutie bolo v poradí štvrtým od inštalácie pamätníka  v roku 2002. Cieľom stretnutia bolo pripomenutie si augustových udalostí piesňami nebohého Karla Kryla, ktorého životný príbeh a osud bol tesne spojený s 21. augustom 1968.

 

            Čo ešte povedať k ľudskej tragédii spred 37. rokov pri ktorej sa režim na svoje udržanie moci nezastavil ani pred vraždením a streľbou do detí.

Dnes si súčasná mladá generácia ani nevie predstaviť, že do ich rovesníkov vo veku 11-15 rokov strieľali z ruských tankov vojaci slepo plniaci rozkazy v mene ideológie, ktorá chcela ovládnuť celý svet.

Tak ako sa rozpadla rímska ríša , či hitlerova tretia ríša, na smetisku dejín skončilo aj sovietske impérium, sľubujúce rovnosť v beztriednej komunistickej a spravodlivej spoločnosti.



Ideológia založená na klamstve a podvode je vopred určená k zániku.

Dovoľte mi malé zamyslenie k tomu čo viedlo v roku 1968 státisíce občanov bývalého Československa k tomu, že sa dokázali zjednotiť tak ako nikdy pred tým.

Bola to viera a nádej v lepšiu a spravodlivejšiu spoločnosť.

Ľudská tvár spoločenského systému však pre vtedajších mocných nebola žiadúca, nehodila sa im totiž do ich plánov na export revolúcie a ovládnutie sveta.

Nádeje obyčajných ľudí boli ušliapané pod pásmi tankov.

Nastalo obdobie bezduchej normalizácie a dvojitej pokryteckej morálky pri ktorej bola amorálnosť povýšená na životný princíp.

Mnohí si zvykli na to, že sa Bohu modlili a diablovi klaňali.

*

            Ako vtedy spieval Karel Kryl, ...naučili jsme se ohnout záda, dělat kompromisy, zradit kamaráda.

Vláda  jednej strany a jej skostnatený systém vyhnil zvnútra a ekonomicky skolaboval.

Zamatová revolúcia pozametala všetky stopu po zločinoch..... po vinných ani slechu a  jíním ku prospěchu sou naši ranění, ....spieval Karel Kryl po návrate do Československa vo svojej piesni „Sametové jaro“.

Výročie augustových udalosti spred 37. rokoch núti k zamysleniu a istej podobnosti s dneškom.

Rovnako ako sa nenaplnili myšlienky Pražskej jari rovnako sa nenaplnili ani ideály novembra 1989.

Na troskách rozpadnutého reálneho socializmu sa nepodarilo vytvoriť spravodlivejšiu spoločnosť, najmä vinou tých ktorí sa opäť postavili do vedenia zacítiac novú korisť a možnosť ako ľahko zbohatnúť na úkor ostatných.

                                                                       *

            Karel Kryl to vnímal veľmi citlivo vo svojich protestnsongoch a nedokázal mlčať... Když hrdost s prasaty se váli na kompostě, v koryte perly jsou a  nouze v podhradí...  ti co kradli před tým dál kradou.  Bojíme se zakřičet nahlas zrada! ...To sú slová jeho protestsongov, ktoré sú pre súčasnosť viac ako výstižné.

Keď kedysi Karel Kryl hovoril, že takmer nepozerá televíziu, lebo ju považuje za masový debilizátor, mnohí tomu neverili. Dlhodobé výskumy a nástup komerčných  televízií potvrdili Krylove slová.

Televízna zábava, musí byť taká bezduchá, aby unavený človek vydržal pri nej dokonca a nemal chuť prepnúť na iný kanál, keď sa ukázal politik, bolo treba divákov donútiť telefonovať, aby mu stúpli preferencie.

V roku 1980 uverejnili noviny Times, že priemerný dvadsaťročný človek prežil pred obrazovkou viac ako dva roky. Výskum súčasne zaznamenal aj nový znepokojujúci fenomén. ľudia sa stávajú vďaka televízii čoraz hlúpejšími. Prestali čítať a majú problémy s pochopením akéhokoľvek písaného textu.. A zhoršuje sa to, vravia ľudia z tímu, ktorý sa zaoberá skúmaním vplyvu televízie na obyvateľstvo.

Ľudia si počas života pred obrazovkou vôbec neuvedomujú manipuláciu. Nie sú si vedomí toho, čo sa s nimi robí. A nepripúšťajú, že televízia tvorí základ masového vymývania mozgov. Napriek tomu je to tak.

                                                           *

                                                          

Pre svoju citlivú dušu a otvorenú povahu sa dostal  Kryl opäť do nemylosti, tentoraz nových mocipánov. Zrada ideálov novembra 1989, nástup bezohľadného komunistického kapitalizmu a arogantná politika  ignorujúca referendum a vôľu národov Čechov a Slovákov pri rozpade Československa,  jeho citlivé srdce nevydržalo.  Karel Kryl zomrel vo veku nedožitých 49 rokov.

                                                           *

Doba je neklidná a touha je na splátku...

 s úsměvem mudrce si vlastní kapsu plnit

dát ruku na srdce a jako had se vlnit,

rozmlouvat o právu a bezprávým se živit...

nadávat na slávu a pro slávu se křivit...

 

Aká hlboká pravda je v týchto Krylových textoch ak si ich porovnáme s tým, čo sa okolo nás denné odohráva.

- prázdne sľuby politikov plné klamstiev,

-zločinci prepustení na slobodu, aby si mohli v luxuse užívať svoje nahonobené  milióny

- rozkradnuté miliardy, ktoré dnes chýbajú v zdravotníctve a školstve.

-obete augustovej okupácie sa na Slovensku, ktoré sa dodnes nedočkali odškodnenia na 

   rozdiel od Českej republiky.

Každá doba má svoje zlo, svojich zapredancov a zradcov, rovnako má aj tých, ktorí sa nedajú umlčať a túžia po pravde a spravodlivosti. Nezabúdajme preto na augustové udalosti ani na odkaz Karla Kryla, ktorý je stále aktuálny.

Uchovajme si pamiatku na našu nedávnu minulosť a buďme sami sebou bez toho aby sme sa nechali inými manipulovať.  Jediné čo nám nemôže nikto vziať je naša viera v pravdu.

                                               Svetové združenie bývalých čsl. politických väzňov


Nezverejnení a doplnení agenti ŠtB| Pamätník usmrtených na hraniciach| Nepotrestané zločiny| Rozhovory-udalosti-názory| Od našich autorov| Pripravujeme| Nezabúdame na okupáciu v roku 1968| Pamäť a svedomie| Reagujeme | Svedectvá| Doporučujeme| Nebojte sa!| Píšte nám | Právo a zákony | Literárna rubrika| Emil Švec: Nezákonnosť na pokračovanie| Vladimír Hučín-politický väzeň Zamatu| Stanovy a informácie o organizácii| Hlavná stránka