MODLITBA SLNKU *

 

 

...už ako dieťa,

školopovinný žiak,

ležiaval som v tráve

sledoval oblak aj mrak,

k Slnku hore hladieval

pohľadom sa modlil

na pravé poludnie,

keď anjel Pána

z Neba sa nahol

úplne do polí klasov,

strnísk pichľavých...

v šuchot krídiel husích

a či anjelských...!?

rozliehal sa hlahol

zvonov pozemských

v horúcom poludní...

...už ako dieťa,

školopovinný žiak,

vždy som si čosi

verejne uchmatol...

zo zakázaného ovocia

kúsok z veľkého detstva,

pod prísnym pohľadom

tvorcov a radcov,

poučiek a zákonov

tzv. školopovinných...

...už ako dieťaťu

nádejnému žiakovi

Slnko mi svietilo

na šerí ponurý svet,

zo žiarivosti v lete

ostalo mi v duši

aj opálenom tele,

diamantov za hrsť

zo zimného snehu,

v obrázkoch z ľadu

na zasklenom okne,

za ktorým bolo všetko

zahmlené, neviditeľné...

stačilo na sklo dýchnuť

a všetko bolo tak

priezračne jasné,

tak...pominuteľné,

* iba Slnko svietilo stále.