Komunistické väzenia: 4500 mŕtvych

Zdeněk Mihalco

Česko - Najmenej 4495 ľudí zomrelo v komunistických väzniciach. Najviac ich zahynulo v lágroch v päťdesiatych rokoch minulého storočia.

Josef Bryks, poručík letectva za druhej svetovej vojny, ktorého nedávno ocenil prezident Václav Klaus Radom Bieleho leva, zomrel v 41 rokoch v Jáchymove. Dvanásteho augusta 1957 mu vo väzenskej nemocnici uránovej bane puklo srdce.

Útrapám a chorobám v komunistických väzniciach podľahli i básnik Jan Zahradníček, novinár Vladimír Sís alebo prvorepublikový minister verejných prací a priemyslu Jan Dostálek.

Podľa prebiehajúceho výskumu Úradu dokumentácie a vyšetrovania zločinov komunizmu (ÚDV) zomrelo počas rokov 1948-1989 v komunistických väzniciach najmenej 4495 ľudí.

Vyčerpanie a samovraždy

"Najviac ľudí zomrelo v komunistických lágroch v päťdesiatych a v sedemdesiatych rokoch," hovorí historik Tomáš Bursík, ktorý na zozname pracuje. Je na ňom zatiaľ 4495 mien. Bursík odhaduje, že ich počet môže byť až päť tisíc. "Je to ešte na niekoľko rokov práce," dodal.

Väzni komunistického režimu umierali na starobu, fyzickým vyčerpaním, mnohých zabilo násilie dozorcov a spoluväzňov, pracovné úrazy alebo choroby vyvolané tvrdými podmienkami a nedostatočnou stravou. Niekoľko sto väzňov spáchalo samovraždu, hlavne na jeseň a okolo Vianoc. Vo veľa prípadoch však príčinu úmrtí nie je možné určiť.

Počas vlády komunistického režimu na cele bežne prebývalo viac než dvadsať väzňov. Katastrofálne nedostatočná bola výživa. Pritom pred druhou svetovou vojnou bola úroveň československých väzníc neporovnateľne lepšia. "Vtedajší politickí väzni, väčšinou komunisti, mohli vyznávať svoje náboženstvo, cvičiť, čítať knihy. Po vojne sa situácia radikálne zmenila," tvrdí Tomáš Bursík.

Úmrtia v lágroch

Podľa tohto historika je zjavné, že najviac väzňov zomrelo v päťdesiatych rokoch. Potom sa podmienky vo väzniciach mierne zlepšili, k ďalšiemu nárastu úmrtí došlo v sedemdesiatych rokoch minulého storočia.

V päťdesiatych rokoch zomrelo najviac ľudí v pracovných táboroch, kde v ťažkých podmienkach dreli hlavne takzvaní politickí väzni. Odhady udávajú, že v päťdesiatych rokoch pracovalo v lágroch asi 20-tisíc ľudí.

Práve s politickými väzňami sa zachádzalo najhoršie. Dozorcovia ich ponižovali viac než vrahov. Vrah podľa vtedajšej ideológie zabil "len" jedného človeka, ale politickí väzni chceli zničiť celý štát.

"Spať sme museli na betónovej podlahe, jedlo, len polovičný prídel, sme dostávali raz za tri dni," spomínal na päťdesiat rokov staré udalosti Ladislav Bohdálek, svedok na súde s bývalým veliteľom komunistického trestného tábora Vojna na Příbramsku Jaroslavom Dubom.

Mestský súd v Brne stíhanie Dubu v roku 2003 zastavil.

Dvestotisíc politických väzňov

V apríli 1953, pred májovou amnestiou po smrti Klementa Gottwalda, bolo v Československu uväznených vyše 46-tisíc ľudí, z toho 15-tisíc z politických dôvodov. "Neuveriteľný je vtedajší počet väzenských zariadení," hovorí Tomáš Bursík. Bolo ich 423.

Dnes je podľa štatistík väzenskej služby v českých väzniciach cez 19-tisíc ľudí.

Celkový počet takzvaných politických väzňov v rokoch 1948-1989 podľa ÚDV presahuje dvestotisíc. Popravených bolo 248 osôb.

Úplné analýzy budú k dispozícii po dokončení zoznamu mŕtvych. Isté je, že percento úmrtí väzňov vysoko presahuje počty zomrelých vo väzniciach demokratických krajín. V českých väzniciach v posledných piatich rokoch prišlo o život podľa informácií väzenskej služby v priemere 15 ľudí ročne.