Pamätník usmrtených na hraniciach v rokoch 1948-1989

Zabudnutý hrob Jozef Vaškovič, František Bednár Mŕtvy neprepláva Jozef Červinka

Návrh Pamätníka usmrtených na hraniciach v rokoch 1948-1989 od Ing. arch. Juraja Bačkora  

Spravodlivosť po slovensky

František Bednár

V Čechách vražda na Slovensku postup proti narušiteľom hraníc podľa platných zákonov  

Mlčanie Jozefa Imricha

František Bednár

Odznelo pri pamätníku 7.júla 2005  

Odhalenie pamätníka

Pietne stretnutie 8.júla 2006



Rekapitulácia zbierky na Pamätník usmrtených na hraniciach v rokoch 1948-1989

           Svetové združenie bývalých československých politických väzňov, po odhalení Pamätníka obetiam okupácie ČSR v roku 1968, uskutočnílo na cintoríne v Kežmarku dňa 25.6.2004, odhalenie Pamätníka usmrteným na hraniciach v rokoch 1948-1989. Súčasťou odhalenia bola aj dňa 29.3.2004 uskutočnená exhumácia a prevoz telesných pozostatkov obetí komunizmu Ondreja Brejku a Milana Dlubača, usmrtených v roku 1980 pri úteku do Rakúska. Títo nemohli byť dodnes dôstojne pochovaní. Bolo to aj posledné želanie dnes už nebohého otca Ondreja Brejku.
          Od roku 1991 sa pre nezáujem viacerých oslovených nepodarilo zrealizovať tento projekt, ojedinelý svojho druhu na území SR s uvedením štatistiky usmrtených.
           Ministerstvo financií SR schválilo poskytnutie príspevku vo výške 90 000,- Sk. na projekt pamätníka zo zisku z lotérii, čím sa vytvoril predpoklad pre zdarne uskutočnenie tejto akcie. Žiaľ táto suma postačovala na samotný pamätník, nestačila však na pokrytie nákladov spojených s exhumáciou, prevozom telesných pozostatkov a kremáciu.
           SZČPV preto vyhlásilo verejnú zbierku a obrátilo sa na všetkých ľudí dobrej vôle na celom svete s prosbou o poskytnutie hoci aspoň skromného daru, aby pri odhalení pamätníka mohol byť uskutočnený aj dôstojný pohreb obetí. Súčasťou pamätníka aj tabuľa s uvedením mien darcov a sponzorov ktorí si to želali. Pravidelne až do odhalenia pamätníka bolí uverejňované mená darcov a celková suma.

Československá obchodná banka –zahraničná pobočka v Poprade

Názov účtu: Svetové združenie bývalých čsl. politických väzňov

č;.účtu: 213068033/7500


Celková suma ku dňu 25.6.2004: 147. 480,-Sk
1. SZČPV................................................................................................................. 4.680,-Sk.
2. Ministerstvo financií SR.................................................................................... 90.000,-Sk
3. Ján Korpáš................................... ...................................................................... 2.000,-Sk
4. František Bednár.............................................................................................. 10.000,-Sk
5. Pohrebná služba Acheron Poprad ako sponzor poskytla zľavu ................. 12.000,-Sk
6. Rodina Bohynská (príbuzní Milana Dlubača) .................................................. 8.000,-Sk
7. Beno Malec (USA) ............................................................................................ 5.000,-Sk
8. Rodina Brejková ................................................................................................ 5.000,-Sk
9. Jozef Vaškovič .................................................................................................. 1.000,-Sk
10. Štefan Pazdera ............................................................................................... 1.000,-Sk
11. Mesto Kežmarok ........................................................................................... 10.800,-Sk
12. Rodina Terebešiová ....................................................................................... 2.000,-Sk
13. Rodina Bačkorová ........................................................................................... 1.000,-Sk
14. Milan Nevlazla-Kežmarská informačná agentúra.......................................... 2.000,-Sk
15. Slovenská demokratická a kresťanská únia-Kežmarok............................... 5.000,-Sk
  
Celkové náklady : 145. 000,-Sk
Náklady na opravu múru a miesta pre pamätník na cintoríne v Kežmarku.........29 500.-Sk
Cena Pamätníka podľa ponuky ID. Stone s.r.o. Poprad..................................... 59 000.-SK
Exhumácia, kremácia a prevoz podľa ponuky Acheron s.r.o. Poprad...............45 300.-Sk.
Náklady na pohreb a pietný akt..............................................................................10 000.-Sk.

Každá Koruna prispela k dobrej veci a splneniu nášho poslania a dlhu voči mŕtvym na hraniciach, ktorým osud nedoprial dožiť; sa dnešných dní.

Za každý príspevok vyslovujeme úprimné Pán boh zaplať!


Zoznam oslovených, ktorí o tento projekt neprejavili záujem vrátane poslancov Národnej rady SR

Abelovsky miroslav_abelovsky@nrsr.sk* Abrhan pavol_abrhan@nrsr.sk * Angyalova edita_angyalova@nrsr.sk * Antosova eva_antosova@nrsr.sk* Arvay herman_arvay@nrsr.sk* Banas jozef_banas@nrsr.sk* Bardos gyula_bardos@nrsr.sk* Baska jaroslav_baska@nrsr.sk* Bastrnak tibor_bastrnak@nrsr.sk* Bauer edit_bauer@nrsr.sk* Belohorska irena_belohorska@nrsr.sk * Benova monika_benova@nrsr.sk* Beres viktor_beres@nrsr.sk * Biros peter_biros@nrsr.sk* Blajsko anton_blajsko@nrsr.sk* Blanar juraj_blanar@nrsr.sk* Body peter_body@nrsr.sk* Bolova dagmar_bollova@nrsr.sk* Brestenska beata_brestenska@nrsr.sk* Brocka julius_brocka@nrsr.sk* Bucek jozef_bucek@nrsr.sk* Bugar bela_bugar@nrsr.sk* Burian jozef_burian@nrsr.sk * Cabaj tibor_cabaj@nrsr.sk* Cagala milan_cagala@nrsr.sk* Caplovic dusan_caplovic@nrsr.sk* Cerna eva_cerna@nrsr.sk * Ciz miroslav_ciz@nrsr.sk* Dado vladimir_dado@nrsr.sk * Danko anton_danko@nrsr.sk* Demeterova maria_demeterova@nrsr.sk* Devinsky ferdinand_devinsky@nrsr.sk* Dolnik erzsebet_dolnik@nrsr.sk * Drgonec jan_drgonec@nrsr.sk* Dubovska diana_dubovska@nrsr.sk * Duray miklos_duray@nrsr.sk* Dzupa karol_dzupa@nrsr.sk * Elsner jozef_elsner@nrsr.sk* Fajnor karol_fajnor@nrsr.sk* Farkas pal_farkas@nrsr.sk * Federic igor_federic@nrsr.sk* Fico robert_fico@nrsr.sk* Figel jan_figel@nrsr.sk * Gabaniova darina_gabaniova@nrsr.sk* Gabriel jan_gabriel@nrsr.sk* Gal gabor_gal@nrsr.sk* Gala milan_gala@nrsr.sk* Galbavy tomas_galbavy@nrsr.sk* Hajduk andrej_hajduk@nrsr.sk* Hamarcak imrich_hamarcak@nrsr.sk* Hanzel bohumil_hanzel@nrsr.sk * Hanzelyova iveta_henzelyova@nrsr.sk* Harna istvan_harna@nrsr.sk * Heriban jozef_heriban@nrsr.sk* Hopta ivan_hopta@nrsr.sk * Horak vladimir_horak@nrsr.sk* Hort milan_hort@nrsr.sk * Horvath zoltan_horvath@nrsr.sk * Hrdlicka jozef_hrdlicka@nrsr.sk * Hrusovsky pavol_hrusovsky@nrsr.sk* Hurban jozef_hurban@nrsr.sk* Husar stanislav_husar@nrsr.sk* Chovanec miroslav_chovanec@nrsr.sk * Ivanko alexej_ivanko@nrsr.sk * Jadus jaroslav_jadus@nrsr.sk* Janis stanislav_janis@nrsr.sk * Jarjabek dusan_jarjabek@nrsr.sk* Jasovsky jan_jasovsky@nrsr.sk* Juscik mikulas_juscik@nrsr.sk* Kalinak robert_kalinak@nrsr.sk Kino ivan_kino@nrsr.sk * Kolesar eduard_kolesar@nrsr.sk* Kombosy zsolt_komlosy@nrsr.sk* Kondrot maros_kondrot@nrsr.sk* Koteles laszlo_koteles@nrsr.sk* Kovarcik jan_kovarcik@nrsr.sk* Kozlik sergej_kozlik@nrsr.sk* Krajci gustav_krajci@nrsr.sk* Kubovic pavol_kubovic@nrsr.sk* Ladany lajos_ladanyi@nrsr.sk * Lindtner lubomir_lintner@nrsr.sk* Madej robert_madej@nrsr.sk* Majdova maria_majdova@nrsr.sk* Malcharek jirko_malcharek@nrsr.sk * Martincekova libusa_martincekova@nrsr.sk* Martinkova zuzana_martinakova@nrsr.sk* Masacova petra_masacova@nrsr.sk * Maxon miroslav_maxon@nrsr.sk* Meciar vladimir_meciar@nrsr.sk* Miklosko frantisek_miklosko@nrsr.sk* Mikolaj jan_mikolaj@nrsr.sk* Mikus jan_mikus@nrsr.sk* Minarik pavol_minarik@nrsr.sk* Missik peter_missik@nrsr.sk* Mitrik karol_mitrik@nrsr.sk* Munko dusan_munko@nrsr.sk * Muransky peter_muransky@nrsr.sk * Murgas milan_murgas@nrsr.sk * Muskova ludmila_muskova@nrsr.sk * Nagy laszlo_nagy@nrsr.sk* Navratilova lubica_navratilova@nrsr.sk* Novotny viliam_novotny@nrsr.sk* Ondrej vlastimil_ondrejka@nrsr.sk* Ondrias karol_ondrias@nrsr.sk* Paska pavol_paska@nrsr.sk* Pasztor istvan_pasztor@nrsr.sk* Pataky jan_pataky@nrsr.sk* Pinkava igor_pinkava@nrsr.sk* Plhakova zuzana_plhakova@nrsr.sk * Podracka dana_podracka@nrsr.sk* Polka ladislav_polka@nrsr.sk * Pridal alojz_pridal@nrsr.sk * Rehak milan_rehak@nrsr.sk * Rusnak jan_rusnak@nrsr.sk * Rusnakova eva_rusnakova@nrsr.sk * Sabolova maria_sabolova@nrsr.sk* Sandor sandor_albert@nrsr.sk * Sarkozy klara_sarkozy@nrsr.sk* Sevc jozef_sevc@nrsr.sk * Simko ivan_simko@nrsr.sk* Skoda stanislav_skoda@nrsr.sk* Sobona viliam_sobona@nrsr.sk* Sulaj igor_sulaj@nrsr.sk * Szigeti janos_szigeti@nrsr.sk* Tkac vojtech_tkac@nrsr.sk * Toth tibor_toth@nrsr.sk * Urbani milan_urbani@nrsr.sk * Vajda michal_vajda@nrsr.sk * Varga ivan_varga@nrsr.sk * Vavrik roman_vavrik@nrsr.sk* Vazny lubomir_vazny@nrsr.sk* Veteska viliam_veteska@nrsr.sk * Zaborska anna_zaborska@nrsr.sk* Zala boris_zala@nrsr.sk * Ziak rudolf_ziak@nrsr.sk * Zmajkovicova renata_zmajkovicova@nrsr.sk* Zolomy arpad_duka@nrsr.sk * Zubo samuel_zubo@nrsr.sk

Ministerstvo zahraničných vecí, Eduard Kukan, Hlboká 2, 833 36 Bratislava
Ministerstvo kultúry, Nám. SNP 33, 813 31 Bratislava
Ministerstvo vnútra, Vladimír Palko, Pribinova 2, 812 72 Bratislava
Hlavná kancelária Demokratickej strany, Šancová 70, 813 47 Bratislava
Predseda VÚC, MUDr. Peter Chudík, Nám. Mieru 2, 080 01 Prešov
Inštitút na dokumentáciu zločinov komunizmu (IDZK) , Jelenia 24 PO.BOX 109, Bratislava 814 99
Whirlpool Slovakia a.s. Jašíkova 2, 820 09 Bratislava 29
Kancelária predsedu vlády SR, Úrad vlády SR ,Nám slobody 1, 813 70 Bratislava
SPP a.s. Bratislava , odštepný závod Poprad, Kežmarská 3524/9, 058 01 Poprad
Avan spol. s. r. o. Levočská 866 , 058 01 Poprad
OMV Slovensko s.r.o., Moskovská 13, 811 08 Bratislava
Allianz poisťovňa a.s., Hlavná 104, Košice 040 00
T.S.A. spol. s.r.o., Slavkovská 36, Kežmarok 060 01
Dove s.r.o. Poprad-Východ 058 01 Poprad
Citroen ČSAO -Autorenova, a.s. Levočská 6, 058 01 poprad
MEZ-elektromotory, Milko Alexander, Slavkovská cesta 25, 060 01 Kežmarok
Toyota, Stará Vajnorská cesta 15, 831 04 Bratislava
Slovenská humanitná rada, Ružová dolina 27, 821 09 Bratislava 2
Jozef Imrich, 4/2A Darling Point Road, Darling Point NSW 2027, Australia
Mr.George Soros, Open Society Institute, 400 West 59th Street New York NY 10019 USA
OEZ Berlin Osteuropa-Zentrum Ruschestr. 103, Haus I D-10365 Berlin
Konfederácia politických väzňov Slovenska


Návrh Pamätníka usmrtených na hraniciach v rokoch 1948-1989 od Ing. architekta Juraja Bačkora






Spravodlivosť po slovensky

Zatiaľ čo v bývalej NDR boli vysokí komunistickí funkcionári ako Mielke a spol. postavení pred súd ako zodpovední za smrť desiatok ľudí pri úteku cez hranice, v bývalom Československu sa z aktu spravodlivosti stala fraška.
V Českej republike sa síce konalo niekoľko procesov ale ich výsledkom boli len symbolické tresty. Jedným z hlavných zodpovedných bol nepopierateľne bývalý generál štátnej bezpečnosti Alojz Lorenc, odsúdený v Českej republike k štyrom rokom nepodmienečne za neprimeraný zákrok proti študentom a disidentom v roku 1989.

Skutočnosť že Lorenc nebol nikdy obvinený ako priamo spoluzodpovedný za smrť viacerých osôb usmrtených pri úteku cez hranice, podobne ako jeho súkmeňovec v rovnakom postavení v NDR, len dokazuje, že tzv. „Zamatová revolúcia“ bola v skutočnosti dobre premyslenou a vykalkulovanou špinavou hrou s vlastným národom. De facto to znamenalo dohody na zabezpečenie beztrestnosti predstaviteľom KSČ a ŠtB, vrátane trestuhodného umožnenia ich dalšieho ekonomického pôsobenia po prevrate v novembri 1989. Následky tejto politickej sabotáže sú pre nástupnícke štáty bývalého Československa katastrofálne.

Výsmechom všetkým zabitým na hraniciach je hanebný postup slovenskej justície, ktorá proces s Lorencom na Slovensku, kam odišiel po rozpade Československa, po viacerých prieťahoch ukončila odsúdením k smiešnemu podmienečnému trestu k pätnástim mesiacom.

Tento stav len zodpovedá tomu, že podobne ako KGB ovláda ekonomiku vo svete, I. správa štB ovláda úspešne ekonomiku u nás. Dňa 2.12.2003 Slovenský rozhlas zverejnil neskôr slovenským premiérom dementovanú informáciu, že Predseda vlády ČR bol upozornený listom predsedom vlády Dzurindom o prepojení finančnej skupiny Penta s tajnými službami bývalej ČSSR. Ako je všeobecne známe táto skupina po výraznom vplyve v SR (jej „filiálka“ Vinako participovala pri kontroverznom predaji Slovenského plynárenského priemyslu.) sa snaží presadiť v ČR. získaním vplyvu v Karlových Varoch , ktoré sú už do značnej časti v rukách ich súkmeňovcov z KGB a ruskej mafie. Napriek oficiálnemu dementi tejto informácie, na verejnosť sa dostala aj informácia, že skupina Penta je bezprostredne spojená aj s bývalým generálom ŠtB Lorencom, ktorý pôsobí v oblasti informatívnej a zabezpečovacej techniky. Paradoxne podmienkou pre podnikanie na Slovenku je podmienka bezúhonnosti. Na rozdiel od bývalých politických väzňov, ktorých rehabilitovali len čiastočne a ponechali im zostatkové tresty, Lorenc ako podmienečne odsúdený, kľudne podniká v oblasti informatívnej a zabezpečovacej techniky a oficiálne zabezpečuje ochranu finančnej skupiny Penta so sídlom v daňovom raji na Cypre a nedá sa vylúčiť, že sa môže podieľať priamo na jej riadení.

Počas priebehu procesu s Lorencom bolo Vyššej Vojenskej prokuratúre v Trenčíne Okresnou pobočkou Konfederácie politických väzňov v Poprade podané oznámenie o podozrení z trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 159 Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť generál ŠtB A.Lorenc tým, že bol z titulu svoje funkcie zodpovedný za systém ochrany hraníc, pri ktorom dochádzalo k usmrteniam viacerých osôb a teda má byť obvinený aj za tento skutok a nielen za neprimeraný zákrok proti študentom a disidentom v roku 1989. Tento podnet bol Vojenskou prokuratúrou odmietnutý ako nedôvodný a bol odložený s odôvodnením, že nie je daná trestnoprávna zodpovednosť vo forme spoluúčastníctva na trestnom čine vo vzťahu k podozrivej osobe.

Pretože podnet Oddelenia pre dokumentáciu zločinov komunizmu MS SR z 10.4.2000 preverovaný prokurátorom Vojenskej obvodnej prokuratúry v Bratislave na súčasnom prístupe k zločinom komunizmu nič nezmenil, Svetové združenie bývalých československých politických väzňov pripravuje nový podnet pre Generálnu prokuratúru SR v tejto veci s uvedením nových skutočností a dôvodov, medzi ktorými okrem spoluzodpovednosti za smrť viacerých osôb na hraniciach bude aj spoluzodpovednosť ŠtB na usmrtení katolíckeho kňaza P. Coufala.
 



Mlčanie Jozefa Imricha

           Medzi vyše 400 usmrtenými na hraniciach v rokoch 1948-1989 boli aj Ondrej Brejka a Milan Dlubač. Dňa 7.7.1980 boli usmrtení pohraničnou strážou. Ako jediný z trojice, ktorá sa rozhodla pre útek z bývalého Československa prežil Jozef Imrich. Život mu zachránil pes Ondreja Brejku-Nemecký ovčiak Besina, ktorého sa držal za srsť keď plával cez rieku Moravu na rakúsky breh.
          Dvaja mladí ľudia prišli o svoje životy, ich telá boli vyplavené na rakúskom území, kde boli s odstupom času pochovaní na obecné trovy. Po viacerých odkladoch a žiadostiach zúfalých rodičov Ondreja Brejku sa pohreb uskutočnil v Stielfriede nezvyčajne ráno už o 8.00. 21. októbra 1980. Povolenie dostali len rodičia, ktorí prišli na miesto do Viedne o 11.30. Komunistická štátna moc uprela príbuzným aj právo účasti na pohrebe. Po siedmych rokoch sa rodine po obrovských ťažkostiach podarilo previezť na cintorín skromný náhrobný kameň. Ani Milan Dlubač nemohol byť riadne pochovaný za účasti príbuzných.
          Po prevrate a tzv. "Zamatovej revolúcii" v novembri 1989, kedy sa komunistickí zločinci a vrahovia úspešne pretransformovali na úspešných podnikateľov a kapitalistov, viacero farizejov a politických špekulantov začalo parazitovať na tejto tragédii. Medzi inými aj expolitik Ján Čarnogurský, ktorý pri pietnom akte na mieste tragédie, sľuboval postihnutým rodinám finančnú výpomoc. Ostalo však len pri prázdnych sľuboch.
           Ako nám potvrdil vedúci oddelenia Obecného úradu v rakúskom Marcheggu pán Walter Rieger, ktorý sa osobne zúčastnil na pohrebe Milana Dlubača, od roku 1989 teda od otvorenia hraníc tam bolo kvôli Dlubačovi množstvo ľudí zo všetkých možných organizácii od ŠtB a pracovníkov Veľvyslanectva cez rôznych súkromných a politických aktivistov - jeden z nich vraj napísal aj nejakú knižku. Pán Rieger odovzdal kompetnú dokumentáciu tohto prípadu človeku z nejakej vládnej inštitúcie. Prenájom a udržovanie hrobu počas desiatich rokov hradil obecný úrad Marchegg. Po desiatich rokoch, nakoľko sa prenájom hrobu nepredĺžil sa hrob ruší. To sa stalo s Dlubačovým hrobom. Jeho otec umrel, matka je ťažko chorá a súrodencov nemal. Napriek oficiálnemu zrušeniu hrobového miesta, ostali telesné pozostatky neporušené v hrobe.
          Vedúci oddelenia Walter Rieger spomenul aj Imricha, ktorý prežil vďaka psovi, ktorého sa držal a tak sa dostal na druhý breh. Nevyjadroval sa o ňom práve v najlepšom slova zmysle. Hovoril, že pes mu zachránil život a on namiesto toho aby si psa vzal zo sebou a prejavil mu vďaku za záchranu života, sa o neho nestaral. Nevedel, či sa psa ujali ľudia z dediny alebo sa dostal do útulku. Povedal, že keby sa to stalo jemu, tak by sa o psa do smrti staral a vzal by ho zo sebou hoci aj do Austrálie.
          Jozef Imrich mal to šťastie, že prežil a po čase získal politický azyl v slobodnej a demokratickej Austrálii. Po vzniku Oddelenia pre dokumentáciu zločinov komunizmu pri Ministerstve spravodlivosti SR, bol požiadaný oko žijúci svedok o poskytnutie svedectva o okolnostiach úteku.
          Odmietol to s výhovorkou, že je štátny zamestnanec. Obdobne zbabelo a bezcharakterne sa zachoval aj voči príbuzným svojich nebohých spoločníkov. Za 24 rokov, hoci bol na Slovensku, ich ani raz nenavštívil aby im mohol povedať o posledných chvíľach života Ondreja Brejku a Milana Dlubača. Od roku 1992 kedy o pomoc vo veci exhumácie a prevozu požiadal organizáciu politických väzňov v Poprade otec Ondreja Brejku, bol Imrich písomne požiadaný o poskytnutie svedectva. Nikdy neodpovedal.
          Po absolútnej ignorácii návrhu na exhumáciu, prevoz a inštaláciu pamätníka organizáciami politických väzňov ako aj viacerými inštitúciami na Slovensku, bolo založené občianske združenie s názvom Svetové združenie bývalých čsl, politických väzňov. Táto organizácia sa na vlastné náklady a na úkor voľného času podujala na neľahkú úlohu splniť prianie otca Ondreja Brejku, ktorý zomrel v roku 1996.
           Po 12 rokoch sa vďaka úsiliu niekoľkých vzácnych ľudí s obrovskými ťažkosťami nakoniec podarili iniciovať zbierku na tento projekt a 22.6.2004 sa na cintoríne v Kežmarku uskutočnil dôstojný pohreb oboch obetí komunizmu. O tri dni nato bol odhalený Pamätník usmrtených na hraniciach v rokoch 1948-1989.
          Jozef Imrich bol pri tejto príležitosti informovaný o organizovaní zbierky. Písomne, emailom a aj prostredníctvom svojej sestry Margity Imrichovej, žijúcej v Poprade. Bol informovaný o exhumácii, pohrebe a inštalácii pamätníka. Opäť nezaprel v sebe vlastnú zbabelosť a egoizmus. O pohreb svojich spoločníkov neprejavil sebemenší záujem a svoju adresu zatajil. Jeho sestra, ktorá bola požiadaná o pomoc spočiatku prisľúbila, že sa s nami skontaktuje. Svoj sľub však nedodržala. Po odhalení pamätníka bola telefonický kontaktovaná. Povedala, že brata informovala ale jeho adresu nepozná pretože sa stále sťahuje. Jej brat musel odcestovať na dovolenku.
          Je žalostné a úbohé, že ľudia tohoto druhu dostali politický azyl v slobodných krajinách, pričom sa jedná vyložene o ekonomických emigrantov, ktorí svojím správaním špinia česť skutočným charakterným a čestným emigrantom, ktorí boli k emigrácii donútení s politických dôvodov.
           Jozef Imrich počas 24 rokov nenašiel odvahu povedať nešťastným a zúfalým rodičom Ondreja Brejku a Milana Dlubača ako zahynul ich syn. Rovnako cynicky a egoisticky sa postavil k žiadostiam Oddelenia pre dokumentáciu zločinov komunizmu, ktoré ho požiadalo o svedectvo z dôvodu podania trestného oznámenia na páchateľov vraždy jeho spoločníkov. Namiesto splnenia povinnosti voči mŕtvym, ktorí sa nemôžu brániť, zbabelo zvolil cestu výhovorky, že nemôže vypovedať pretože je "Štátny zamestnanec". To ho však nezbavuje zodpovednosti voči obyčajnej ľudskej morálke. Tento pojem však pre neho zrejme nič neznamená. Ak sa takto správa "Štátny zamestnanec" slobodného a demokratického štátu akým je Austrália, robí hanbu štátu, ktorý mu poskytol politický azyl, slobodu a ako sme zistili aj politickú kariéru a ekonomický blahobyt. A napokon dovolenku uprednostnil pred účasťou na pohrebe svojich druhov a nebol schopný zúčastniť sa na zbierke, pričom finančne prispeli úplne cudzí ľudia a bývalí politickí väzni zo svojich skromných dôchodkov. Spolužiak Ondreja Brejku pán Benadikt Malec pricestoval na pohreb až z USA.
          Jozef Imrich sa môže vyhýbať príbuzným Ondreja Brejku a Milana Dlubača, rovnako sa môže zatajovať a ukrývať pred bývalými politickými väzňami. Nepodarí sa mu však skryť pred vlastným svedomím. Nech má na pamäti, že v hodine smrti bude s ním sám pred jediným spravodlivým súdom - súdom božím.

Poprad 5. 7. 2004
František Bednár
Predseda SZČPV-SR

Hore