DIABLOVI SLUŽOBNÍCI

           Pred takmer 2.000 rokmi sa na území dnešného Izraela odohrala zvláštna udalosť. Podľa Evangelia Matúša 4 kapitola, 8 a 9 verš, vyviedol diabol Ježiša Krista na vysokú horu, ukázal mu všetky kráľovstva sveta a povedal : "Toto všetko ti dám, ak predo mnou padneš a budeš sa mi klaňať".
           Či sa jednalo o ukázanie všetkých kráľovstiev zeme symbolicky, alebo nejakým zázračným spôsobom /ako je o podobnom prípade zmienka v Evangeliu Lukáša 9 kapitola 28- 36 verš/ sa v Biblii nehovorí. Skutočnosťou ostane, že všetky kráľovstvá a štátne útvary existujúce na zemi patria diablovi a dáva ich tým, ktorých uzná za hodných.
           Diabol ako neobmedzený duchovný vládca nad zemou našiel v každej ľudskej generácii dostatok jemu oddaných ľudských tvorov. Obdarovával ich poctami, bohatstvom slávou a cťou. Formy vlád na zemi menil podľa potreby a účelu. Boli rôzne: od krutovlád až po demokracie. Hoci boli rozdielne, jedno mali po celú dobu spoločné : Vyznačovali sa prenasledovaním spravodlivých a vyzdvihovaním a uctievaním nespravodlivých. Tak to išlo po celé tisícročia a pokračuje to i v dnešných dňoch. Diablovi služobníci vo všetkých oblastiach politiky, obchodu i náboženstva boli v minulosti a sú i dnes obdarení bohatstvom a slávou, majú vysoké finančné príjmy, a sú uctievaní všetkými možnými spôsobmi. Spravodliví sú utláčaní. Sú prenasledovaní, odsúvaní na okraj spoločnosti. Sú zbavovaní všetkých práv a výhod. Sú znevažovaní a potieraní. Stále žijú v obave o svoj život. Pracujú ťažko za mzdu jedného denára./ Zjavenie 6 kapitola, 5 a 6 verš. Nemôžu ani kúpiť, ani predať, pretože nemajú diabolské znamenie na svojom čele, ani na svojej ruke./Zjavenie 13 kapitola 16 až 18 verš/. Sú predurčení k živoreniu. Podobný osud postihol milióny ľudí. Medzi nich patrí i človek, ktorého dobre poznám"
           V roku 1979 dala jedna z nespočetných odnoží uctievačov diabla Krajská prokuratúra Košice na základe obvinení nenaplňujúcich znaky trestného činu inej bratskej diablovej odnoži - Štátnej bezpečnosti Košice povolenie k domovej prehliadke, pri ktorej prišiel takmer o celý majetok.
           Po domovej prehliadke z prokuratúry dostal dopis, v ktorom sa mu títo satanoví služobníci vysmiali do tváre. Oznámili, že prehliadku urobili úmyselne na základe obvinení nenaplňujúcich znaky trestného činu. Všetko, čo mu zobrali, prepadlo v ich prospech. Inými slovami - urobili mu prehliadku len preto, aby sa zmocnili jeho majetku. Proti bezbožnému jednaniu diablových služobníkov sa bránil tak, že napísal protestný dopis formou obhajoby. V obhajobe ich označil pravým menom - viditeľnými služobníkmi diabla, ktorí konajú vôľu svojho otca. Predpokladal, že jeho vyjadrenie príjmu ateistickí prokurátori ako vyznamenanie. Opak bol pravdou. Prokurátori sa urazili. Obhajobu označili za "písomný útok na verejných činiteľov a verejnú inštitúciu." Inými slovami : útok na satanových služobníkov a ich diabolské sídlo. Nepomohlo ani to, že sa písomne ospravedlnil. Odsúdili ho bez rozsudku a zatvorili.
           Počas väzenia často premýšľal prečo sa ateistickí prokurátori ktorí neveria ani v diabla ani v Boha dokázali tak strašne uraziť, že ho vytrhli od rodiny a štyroch malých detí a vhodili na niekoľko rokov - bez rozsudku do väzenia. Vysvetlenie prišlo až po rokoch. Z hodnoverných prameňov sa dozvedel, že funkcie prokurátorov sú obsadzované nie skutočnými ateistami, ale hlbokoveriacimi slobodomurármi. A tí v diabla nielen že veria, ale ho i uctievajú. Dostávajú od neho moc, uznanie a vládu nad svetom a ľudstvom. / Píšem sa o nich v Evangeliu Matúša 23 kapitola/
           Keď sa začal touto skutočnosťou hlbšie zaoberať, zistil, že takmer všetci významní politici sú členmi slobodomurárskych lóži. Týka sa to i obchodníkov a žiaľ i veľkej časti vysokého duchovenstva. Dostala sa mu do rúk kniha pod názvom : " Kto vládne". Je v nej napísané, že od vzniku ČSR všetci jej politici boli členmi slobodomurárskych lóži. Časopis Dingr, ktorý vydáva Ministerstvo kultúry Českej republiky a ktorý sa zaoberá súčastnou náboženskou scénou venoval minulého roku jedno celé štvrťročné vydanie problematike "slobodomurárstva". / 6 ročník, marec č.1 / 2003 www.dingr.cz /Časopis v mnohých článkoch poukázal, ako najvyšší politici, bankári, obchodníci i náboženskí činitelia uctievajú toho, od koho dostávajú moc i slávu - satana diabla pod názvom Jahbulón. Robia to tajne vo svojich svätyniach, kde sa obyčajný človek nikdy nedostane. Majú mnohé sady rituálného náradia potrebného k uctievaniu. Niektoré boli v tomto časopise i vyobrazené. Svoje uctievanie diabla zakrývajú návštevami kresťanských pobožností, pútí a sviatkov. Sedia na najčestnejších miestach a v prvých laviciach. Ale vo svojom srdci ostávajú verní satanovi, pretože od neho majú všetku moc i slávu. Je ich možné poznať podľa ich skutkov, pretože ich srdcia sú preplnené lakotou a nečistotou všetkého druhu. Odmietajú dať spravodlivým to čo im patrí, okrádajú svoje obete a vymýšľajú zákony nie na nápravu krívd, ale na ich prehlbovanie. Zúrivo lipnú na cudzom majetku, domnievajúc sa, že všetko o čo okradli svoje obete si zoberú do hrobu. Diabol pôsobí na ich myseľ, upokojujúc ich svedomie a presvedčujúc ich, že konajú správne. Sú zaslepení vidinou bohatstva, slávy, pýchou a myslia si, že tak je to správne a spravodlivé. Za zlo, ktoré konajú, nie sú ihneď potrestaní a preto sa povyšujú nad Boha a vyzývavo tvrdia, že Boh spravodlivosti neexistuje.
           Keď bol v rokoch 1973 až 1975 v Ilave zatvorený po prvýkrát, bolo ich na jednej cele 110 väzňov. Medzi nami boli i traja katolícki kňazi, Písali o milosť k prezidentovi Husákovi, ktorého diabol uznal za svojho služobníka. Husák im žiadnu milosť neudelil. Nemohol. Neboli diablom ani uznaní ani schválení. Patrili medzi spravodlivých. Keď Husák zomieral a uvedomil si, že mu diabol v jeho z jednej mnohých odnoží diabolskej organizácie KSČ už nemá čo dať, na smrteľnej posteli ešte naposledy prezliekol kabát. Stal sa pobožným a veriacim. Neučinil nič zvláštneho, len to čo v minulosti robili a dodnes robí 99 % diablových služobníkov.
           Na úmrtných oznámeniach týchto uctievačov je vytlačený kríž s ratolesťou a napísané, že dotyčný komunista zomrel v Pánu Bohu a oboma nohami skočil rovno do nebeského raja. Ešte nikdy som sa nestretol ani s jedným smútočným oznámením, kde by bolo napísané, že zosnul v lone Komunistickej strany a odobral sa k svojmu bohu diablovi, ktorému celý život verne slúžil.
Uctievači diabla už iní nebudú. Za života konajú jeho vôľu a pred smrťou sa húfne obracajú. Chcú ťažiť ďalej - i na druhom svete. Iní nebudú. Sú proste diablovi služobníci - bez cti a charakteru!

Vo Viedni, 12. 01. 2004.
           Vaškovič Jozef

Návrat do rubriky Svedectvá
Hore