Nezverejnení a doplnení agenti ŠtB| Pamätník usmrtených na hraniciach| Nepotrestané zločiny| Rozhovory-udalosti-názory| Od našich autorov| Pripravujeme| Nezabúdame na okupáciu v roku 1968| Pamäť a svedomie| Reagujeme | Svedectvá| Doporučujeme| Nebojte sa!| Píšte nám | Právo a zákony | Literárna rubrika| Emil Švec: Nezákonnosť na pokračovanie| Vladimír Hučín-politický väzeň Zamatu| Stanovy a informácie o organizácii

Literárna rubrika

Späť

1. Kapitola

Sloboda

Bol 8.december, rok 1989. Večer bol pochmúrny, zimný, všade bola tma. Chlad sa mi tlačil pod kabát. Mal som pocit, že ešte aj ten ma chladí, pretože bol cudzí. Môj sa pri výstupe už nenašiel. Bodaj by aj, veď mi ho zobrali takmer pred osemnástimi rokmi. V leopoldovskej stanici zastal rýchlik. Hlava sa mi zakrútila. Mal som pocit, že opäť vchádzam do veľkého neznámeho sveta. "Čo ma v ňom čaká. Bude to už konečne lepší život, alebo to bude zase kopa trápenia a utrpenia?" Sadol som si do kupé, kde sedeli dve rehoľné sestry a muž v stredných rokoch. Prisadol som si k ním. Táto zostava mi vyhovovala. Stránil som sa ľudí. Bol som vykoľajený z náhleho oslobodenia. Neveril som, že tento deň raz príde. Zrazu sedím vo vlaku a cestujem. Musím zo seba vydať všetko a niekomu spoľahlivému odovzdať odkaz politických väzňov. Z ničoho nič sa ma spolucestujúci opýtal: "A Vy kde cestujete? A kde ste boli ?" Ja som na to odpovedal. "Ja som večný cestovateľ. Moja cesta už trvá sedemnásť a pol roka, bez dvoch dní a neviem prísť do cieľa." " A to už ako?" opýtal sa ma muž. "Chcete to naozaj počuť? No chcel by som. Tak teda počúvajte!"

Späť 3. kapitola ÚTEK 4. kapitola Väzba 5. kapitola VYŠETROVANIE 6. kapitola POJEDNÁVANIE 8. kapitola Leopoldov, tvrdá realita... 10. kapitola Sivý 11. kapitola Bitka 12. kapitola Husáková cela 14. kapitola Doktor 14. kapitola Guláš 20. kapitola Staré kazematy 25. kapitola Návšteva 29. kapitola Eskorta do Ilavy