Staré kazematy
Zmeny nastali aj vo vedení väznice. Jedným pre radosť a druhým pre žiaľ. Z okna cely sa nám strácali prídavky, kúsky slaniny, údenín alebo syra. Podozriví sme boli všetci, ale nikto nikoho neprichytil pri čine. Jedného dňa sme zistili, že nám to kradnú vrany. Môj spolubývajúci mal u seba vo veciach trojháčik na ryby. Tento sme opatrne zamaskovali do prídavku a lankom sme ho priviazali o mrežu. Ani nie za pol hodiny sme na rímse okna počuli strašný rámus. Pribehli sme k oknu a tu sme videli krásnu čiernu vranu s lesklými očami ako chrčí a mece sa. Vrane sme vytiahli zo zobáka háčik. Pri večeri, keď otvárali okienka na celách, vyhodili sme ju na chodbu. Pomocou silného lanka sme okno privreli, aby sa na to neprišlo, lebo by nás boli potrestali. Vrana si poletovala po samotách. Dozorcom a Lacimu nijako nešlo do hlavy, ako sa táto mohla dostať do priestoru.
Na pracovisku BEZ - ka sa stal veľmi škaredý úraz. Syn chirurga si na veľkých strojových nožniciach úmyselne odsekol prsty na obidvoch rukách. Urobil to na protest, lebo mu výchovný odmietol dať fotografiu svojho dieťaťa, ktoré sa mu nedávno narodilo. Na celom pracovisku sa tohto nešťastníka podujal jediný muž Fero odniesť na rukách behom na ošetrovňu. Tento odsúdený si vopred stiahol zápästia obväzmi, čo mu veľmi pomohlo. Fero bol taký vysoký a silný muž, akého som ešte nestretol. Aj bývalý herec Pavol Bielik, ktorý hral Jánošíka bol v porovnaní s ním menší a slabší.
S odstupom času som sa stretol s týmto spoluväzňom, čo si odsekol prsty, na ošetrovni. Ukazoval mi, ako vie kýpťom pravej ruky uchopiť pero a písať. Hovoril mi, že ide robiť účtovníka v nejakom inom útvare, kde ho majú preložiť.
V tomto čase sa niekto vlámal na ošetrovni do lekárne a odcudzil veľké množstvo liekov. Toto vlámane bolo dlho vyšetrované. Potom troch alebo štyroch vzali do väzby. Títo boli aj odsúdení. Odvolali sa. Potom im rozsudky zrušili s tým, že lekáreň mala byť dobre zabezpečená. Opatrenia urobili také, že zamrežovali dvere. Podozrivý bol aj personál, pretože aj medzi nimi sa našli toxikomani. Dokonca veliteľ zmeny prichytil šéflekárku s odsúdeným infla-granti. Bývalú šéflekárku zobrali do väzby do Nitry a vyhodili ju zo zamestnania. O tejto bolo známe, keď bola pod vplyvom drog, že hrala s pacientmi futbal na chodbe. Keď večer robili rajóny, leštili chodbu, museli ju voziť na kombajne. Kombajn na ošetrovni bol taký veľký a ťažký, že taký sme nemali ani na vojne. Bola to drevená debna zospodu nabitá kefami na topánky a zaťažená tehlami. Naša šéflekárka mala divné maniere. Keď ju väzni nepozdravili, tých buď šľahla kľúčmi po hlave, alebo do nich kopala. Pri kontrole bezpečnosti na pracoviskách nosila mini sukne, pod ktorými nenosila nohavičky. Na krku vždy nosila v hlbokom výstrihu veľké červené korale. Takto provokovala väzňov. Títo, keď ju videli, tak bačali ako barany.
Odsúdený, s ktorým ju pristihli, býval neskôr so mnou na cele. Odpykával si druhý trest za kopečky. Ten mi o tom rozprával podrobnosti. V sobotu, pri príprave na prehliadku, pri čistení okna, som si všimol v dreve rámu a omietky guľky z výstrelov. Spomenul som si na Gejzovo rozprávanie, že pri vzbure roku 1955 na samotách, keď dozorca zo špačkárne zbadal niekoho v okne, tak po ňom naostro strieľal. V tom čase bola väznica údajne preľudnená.
O Gejzovi všetci vedeli, že je homosexuál. Na naše prekvapenie sa na samotách ozývali náboženské piesne. Gejza, keď si klepol a mal náladu, tak si vyspevoval. Poznal veľké množstvo nábožných piesni. Bachari si ho nevšímali, lebo ich strihával. Gejza spomínal, že pochádza z náboženskej rodiny. Keď bol malý, tak chodil do kostola miništrovať. Sedel už dlho a poznal sa s biskupmi, ktorí bolo v päťdesiatych rokoch pozatýkaní. Gejza s nimi sedel takmer vo všetkých väzniciach.
