Ak sa lepšie začítame do Starého Zákona, môžeme tam odhaliť paskudné skutočnosti, ktoré sú krivým zrkadlom humanitárnych hodnôt, lebo Abrahám chcel obetovať pod nôž svojho syna Izáka, aby za to dostal od Boha právo na klamstvá, podvody a ďalšie machinácie. Knihy pekne píšu o Arche Dohody, o dialógu a dohode Boha s Človekom – taktne zamlčujúc fakt, že to bola dohoda o genocide a rabovaní. ...Biblia zabíjala všetky prirodzené ľudské city, zamieňajúc ich za dogmatické a rituálne kánony, malicherné príkazy, činiace z človeka počítač aj automat na plnenie takzvanej vôle Božej.

– Felix Chodkiewicz v knižke ”(Mesjasz), Kriszna, Kosmos czy...?, Kraków 1993

– Mienka Ježiša o samozvaných kaplánoch Izraela, zvaných spočiatku levitmi a neskôr farizejmi, obsiahnutá v Evanjeliach sv. Matúša, ako aj sv. Lukáša.

”Ignorancia je naša moc”, ”Sloboda je otroctvo”, ”Mier je vojna”– tak vyzerali absurdné propagandistické heslá, hlásané v alegorickej atlantickej mocnosti s názvom ”Oceánia”,opísanej Georgom Orwellom v knižke ”1984”. Pravzory takýchto hesiel, ako napr. ”múdrosť je hlúposť”, alebo ”sloboda spočíva v poddanstve” – je možné nájsť v novozákonných ”Listoch” sv. Pavla, ktorý medzi kresťanmi pestoval farizejské tradície. Aj v orwellovskej ”Oceánii” mizli príliš inteligentní ľudia rovnako, ako v starovekom Izraeli, kde bola eliminácia príliš bystrých mudrcov garantovaná sústavou malicherných príkazov Mojžišovych zákonov.

Je teda Biblia Zbierkou ”Jedine spravodlivých smerníc” - čomu verí veľa naivných - alebo je tiež historickým dokumentom náboženských patológií, ako to tvrdí vyššie citovaný Chodkiewicz, čo potvrdzujú aj Evanjelia napísané niekoľko desiatok rokov po smrti Krista na kríži? Jedno je isté. Boh Jahve, tvorca šťastného Raja Večnej Ignorancie, velebeného prorokmi Izraela, zabránil ľuďom užívať ovocie zo stromu poznania o Etike. Tohoto perverzného stvoriteľa biblických (t.j. knižných) ilúzií opísal spolu s náboženstvom Orwellov súčasník, spisovateľ Lev Šestov, ako MISOLOGOS, čiže inak povedané Všemocný Kretén. A to je ”boh” našej doby.

l Či sa v Biblii opísané dvojtvárne chovanie Patriarchov zhoduje s tvrdením tej istej Biblie, že Abrahám bol ”spravodlivý”, Jakub ”mocný”, a Mojžiš ”milosrdný”?

l Či zázraky, ktoré robil Mojžiš, neboli náhodou šarlatánskymi kúskami, ktoré sa naučil od egyptských kňazov?

l Či tento Mojžiš vyviedol Židov z Egypta do zeme ”mliekom a medom oplývajúcej”, alebo ich vyviedol do púšte, kde tí naivní utečenci z Egypta – spolu s Mojžišom – poumierali v biede?

l Či Ježiš naozaj vstal z mŕtvych v tom istom tele, hoci ho apoštoli po tej udalosti nedokázali poznať podľa tváre? Či možno bola vtedajšia viera farizejov na ”zmŕtvychvstanie tela” (len ľudí Bohom vyvolených) hlúposťou, ktorá pretrvala dodnes?

l Či nakoniec aj viera v ”odpustenie Hriechov” vďaka poprave baránka božieho, odvodená z tradície obetného kozla a rozšírená medzi kresťanmi sv. Pavlom, nie je odporným – keď sa lepšie prizrieme – reliktom starovekého kultu podvodu a vraždy? Predsa to zdanlivé ”vymazanie” hriechu zo súborného svedomia je založené na zabití s premeditáciou (prípadne celospálení, čiže holocauste nevinných bytostí ako obetí, zvaných v Izraeli ”baránkami Boha”!

Autor tejto eseje analyzuje z pozície odvekého ROZUMU-LOGOSU podvody a machinácie tak starovekých, ako aj súčasných ctiteľov biblického ”Pána”. Toto Pravdivé slovo už pred stáročiami hlásal kresťanom, omámeným sv.Pavlom, platonik Celsus, napádaný pokrytecky Orygenesom.